Sladké momenty 1

13. února 2010 v 20:31 | momonika |  Sladké momenty
Femslash.


Unavene som si pretrela oči, ktoré mi už slzili od toľkého čumenia do počítača. Neznášam, keď musím pracovať dlho do noci. Vlastne, už je ráno. Pol druhej a vonku zúri búrka. Dážď prudko bubnoval na okno. Pozrela som sa von, práve keď oblohu preťal blesk. Po chvíli ho nasledovalo aj dunivé hromobitie.

Najradšej by som otvorila okno, aby som sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu voňajúceho po ozóne - milujem búrky - ale nemôžem, lebo nechcem zobudiť moje zlatíčko, ktoré sa búrok bojí.
Začula som ako sa zamrvila. Odvrátila som zrak od toho úžasného predstavenia. Zažmúrila som do tmy a snažila som sa zistiť či sa zobudila.

,,Je mi chladno..." začula som tiché zamraučanie. Pochopila som. Ihneď som podišla k posteli a vkĺzla k nej pod prikrývku.
,,Nemusíš sa báť, som tu," zašepkala som jej do ucha a objala som ju.
,,Ja sa nebojím, len mi je to nepríjemné," povedala vzdorovito, celkom ako malé dieťa. Tíško som sa zasmiala a vtisla som jej malý bozk na uško.
,,Ja viem, láska, prepáč," ospravedlnila som sa s pobavením v hlase. Popritom som jej nahý krk obdarúvala ľahunkými motýlikmi.
,,Už si dokončila ten projekt?" spýtala sa, keď sa obracala na chrbát, aby som sa perami mohla starať o jej jemnú tváričku. Prechádzala som jej cez zatvorené viečka a pery, na ktorých jej pohrával spokojný úsmev, ktorý značil, že sa jej moja činnosť páči. Na zlomok sekundy som zazrela jej prekrásnu tvár vo svetle blesku.
,,Nie, nedokončila, ale to počká," konečne som odpovedala a moje slová sprevádzal strašný hrmot, pri ktorom sa moje zlatíčko zachvelo. Otočila sa na bok a čo najbližšie sa ku mne pritisla. Vyhľadala som jej pery a venovala jej nežný bozk. Vedela som, že toto ju rozptýli. A naozaj. Nakoniec sa úplne uvoľnila. Prerušila naše bozkávanie. Zložila mi okuliare na nočný stolík a rozpustila mi vlasy, zbožňovala, keď sa mi mohla prehrabávať vo vlasoch. Prevrátila ma na chrbát a opatrne si na mňa ľahla. Potom rozohrala vzrušujúci tanec panvou a už sme nevnímali nič iné ako seba.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Klik, nech viem, že ste tu boli :D

Klik

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 5. března 2010 v 16:32 | Reagovat

pěkné, milé :) :-)

2 Seiriel Seiriel | Web | 10. června 2010 v 23:14 | Reagovat

*konečně to začla číst... xD* Zabit mě...
Moc pěkné!

3 *Siky* *Siky* | Web | 11. června 2010 v 12:30 | Reagovat

*rozpouští se podruhé*
Mě nějak dochází slova chvály... to je tak krásné... a příjemně se to čte. Nádhera, nádhera, omlouvám se za nedostatek slov a opakování se. Když ty vážně překrásně píšeš... *__*

4 momonika momonika | Web | 11. června 2010 v 12:57 | Reagovat

[2]: kujeem :)

[3]: ďakujem, vôbec sa nemusíš ospravedlňovať ;) som rada za každý koment a tvoje sú veľmi milé, ďakujem ešte raz :)

5 Tobari-chan ^^ Tobari-chan ^^ | E-mail | Web | 13. června 2010 v 0:07 | Reagovat

ách, ako ja mám rada takéto sladké veci...a ešte tak krásne napísané...hrozne pekné, hneď utekám ćítať ďalšiu časť *-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama