Búrlivé predstavenie prírody

27. dubna 2010 v 20:10 | momonika |  Medzi nikým a všetkým
Taký rýchly výplod :D Zbožňujem búrky, ach jaj, už dlho nebola... :D Nie je tam slash ani femslash ani sex, ale kto by hľadal, myslím, že nájde :D



Dvihol sa silný vietor. Kmáše konáre stromov do všetkých strán. Listy využíva ako nástroj, aby vylúdil zvuky, ktoré majú všetkým pripomenúť jeho živelnosť a silu. Ten dunivý zvuk jej spôsobuje husiu kožu. Jeho sila jej vyráža dych. Šťastne roztiahne ruky a vyvráti hlavu k zčernelému nebu.
Vietor sa do nej opiera z celej sily, pohráva si s jej vlasmi, splieta ich. V dusivom tichu občas začuť splašený štebot vrabca, ktorý sa ešte nestihol skryť. Na jej vetrom ošľahanej tvári dopadne pár veľkých nesmelých kvapiek, za nimi nasledujú ďalšie a ďalšie, až kým sa zúrivo nerozprší. Radostne sa zasmeje, pobehne, zatočí sa. Zvuk hrútiacej sa oblohy. Už je blízko...
Svetelný bič roztne oblohu, na pár sekúnd osvetlí zem. Zhlboka vdychuje vôňu rozbesnenej prírody. Chveje sa, keď jej po odhalenej pokožke stekajú chladné kvapky. Roztúžené chvenie. Sem patrí, do náruče prírody. Ďalší lomozný zvuk, tentoraz už tu. Konečne skloní hlavu, sadne si, bradu si položí na kolená a objíme ich. Mlčky, s úsmevom si vychutnáva pomaly ustávajúce predstavenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama