I want my innocence back

8. května 2010 v 19:00 | momonika |  Femslash
Inak, ja som mierumilovná, aj keď po tomto to tak asi nebude vyzerať, ale naozaj! :D:D Ja nedokážem zabiť ani muchu :D:D
Je to taký songfic, by som povedala, aj keď z pesničky som použila len názov a jednu strofu, aj to neúplnú. :D(Emilie Autumn- I want my innocence back) Čo ešte dodať.... je to divné :D

Varovanie: 18+, znásilnenie, týranie, ...



  Do noci sa zabodávali výkriky hrôzy a zúfalstva tak ako sa chladná čepeľ noža zabodáva do živého mäsa. Ľudia v tom bytovom dome spali, bez najmenších výčitiek svedomia, alebo sa snažili ignorovať hrôzu odohrávajúcu sa neďaleko nich. Nikto nechcel mať nič spoločné s tými strašnými vecami, ktoré sa tu dejú pravidelne. Nájomníci so slabším žalúdkom a väčším pocitom viny sa čoskoro presťahovali a zabudli alebo aspoň chceli zabudnúť.

Nikto nepomohol, a ani nepomôže.

    Dievčina sa hystericky zmietala, snažila sa dostať spod ženy, ktorá sa ju snažila vyzliecť a násilne bozkávať. Nanešťastie žena bola od nej silnejšia, vytiahla spoza opaska nôž a priložila jej ho k lícu so šialeným úsmevom na tvári. Dievča zmeravelo od hrôzy. Vystrašene načúvalo jej syčivým slovám.
"Páči sa ti to?" spýtala sa, ale nečakala na odpoveď, " Nie, však? Teraz cítiš na vlastnej koži, čo si mi spravila, ale ja ti to spravím ešte horšie, sľubujem." Dodala sladko.

I want my innocence back
And if you can't pacify me
I will break your bones
You think I'm bluffing, just try me (just try me)


"Ja som v-vám n-nič neurobila. Prosím, neubližujte mi," vzlykala a neovládateľne sa triasla. Žena ju so záujmom pozorovala a vôbec nevenovala pozornosť jej slovám.

"Bojíš sa? Tak ako ja vtedy? Toto ťa už nebaví, toto už nie je taká zábava, však?!" nemilosrdne sa zasmiala, "Ale mňa to teraz baví. Ako sa hovorí, pomsta je sladká." Jednou rukou jej zvierala zápästia, druhou, v ktorej mala nôž, zašla dievčine pod sukňu a po kolená jej stiahla nohavičky, následne sa vkliesnila medzi jej nohy. Nožom porezala jemnú kožu stehna. Dievča ako bolo na začiatku bojovné, teraz bolo úplne paralyzované strachom. Žena si preto dovolila pustiť dievčine ruky. Sklonila sa k dlhej červenej ranke a oblizla stekajúcu krv smerom k jej rozkroku.

"Nie, prosím, nie..." zúfalo prosila a automaticky sťahovala nohy k sebe. Chcela sa jej vyšmyknúť, ale žena jej pevne držala nohy, preto ju zdrapila za vlasy a z celej sily ju za ne potiahla, aby ju dostala od seba preč. Žena ju schmatla za ruku, zaryla do nej nechty a vykrútila jej ju. Schmatla nôž, ktorý medzitým odložila a priložila jej ho ku krku.

"Ani sa nepohneš! Rozumela si?!" výhražne na ňu zrúkla a vstala, "Lebo inak do teba ten nôž hodím!" Podišla k písaciemu stolu a otvorila zásuvku, pár sekúnd sa v ňom prehrabovala a potom z neho vytiahla povrazy. Dievča ju s hrôzou sledovalo, ale neodvážilo sa ani pohnúť. Žena si k nej sadla a schmatla jej ruky, zviazala ich k sebe a potom o posteľ. Dievčina sa pokúšala odporovať, ale zároveň mala obavy z noža, ktorý mala žena stále v ruke. Jej snahy vyšli naprázdno. Žena sa vrátila medzi jej nohy. Prešla po citlivom výbežku a bez ďalších príprav vrazila do dievčiny dva prsty. Dievčina vzlykala od bolesti a snažila sa stiahnuť nohy, uniknúť je násilným pohybom.

I want my innocence back
And if you can't pacify me
I will break your bones
You think I'm bluffing, just try me (just try me)

   Vytiahla z nej skrvavené prsty a natiahla sa k jej ústam. Dievčina mala pery pevne stisnuté, hlavu otočila nabok. Odpor však nemal význam, žena jej pevne chytila hlavu a strčila jej krvavé prsty hlboko do úst.

"Ochutnaj svoju nevinnosť," zasmiala sa, keď dievčinu naplo. Vytiahla svoje prsty z jej úst , aby sa mohla vyvracať. Znova sa stiahla k jej rozkroku, chytila nôž do pravej ruky a vrazila ho do dievčiny. Tá vrieskala, vzlykala, zmietala sa, aj keď si tým zhoršovala bolesť.
   Vytiahla ho z nej, aby ho do nej mohla znova zabodnúť. Nôž napokon vykĺzol z rozdrásanej pošvy a zanechal za sebou hlboké rany. Žena si ľahla k bezvládnemu telu mladej ženy. Nebola mŕtva, omdlela. Hladila ju po tvári.

"Nemala si sa ma ani len dotknúť. Nemala si mi zobrať moju nevinnosť. Nie, nemala. Prisahala som, že ak to prežijem, zabijem ťa," šepkala jej do ucha.
   Ležala pri nej, dievča jej pred očami bledlo, chladlo, červená škvrna na plachte bola čím ďalej väčšia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 inanimate inanimate | E-mail | Web | 23. září 2010 v 20:22 | Reagovat

ok, nemůžu si pomoct,ale mě se to líbilo, hlavně některé časti... Asi hodinu pročítám tvůj blog a musím říct, že se mi tu líbí a hlavně pěkně píšeš :)

2 momonika momonika | Web | 23. září 2010 v 20:52 | Reagovat

[1]: Ďakujem, som rada :)

3 Říjnová Říjnová | Web | 5. listopadu 2010 v 20:54 | Reagovat

uch,tak tohle je drsná povídka. Dobře napsaný,ale ta poslední část s tím nožem...tak to asi není nic pro mě.

4 momonika momonika | Web | 6. listopadu 2010 v 17:33 | Reagovat

[3]: To s tým nožom sa mi ťažko písalo, tak som to dievča ľutovala... Nemyslím, že také niečo ešte napíšem :D aj keď, nikdy nehovor nikdy :D
Ďakujem.

5 Marquise Caetlin de Ely Marquise Caetlin de Ely | Web | 1. února 2012 v 8:07 | Reagovat

Pjekné, nie je nič lepšie ako trocha brutality na nudné školské ráno :D

6 Momonika Momonika | Web | 1. února 2012 v 18:37 | Reagovat

[5]: :-D Vďaka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama