Víkend v ,,stredoveku"

19. července 2010 v 22:24 | momonika |  Slash
Ďalší slashík a véľmi dlhý. Zo začiatku je to dosť nudné, ku koncu sa to rozbehne :D Neznášam opisy, ale aj tak som ich sem rvala :D Zrejme sú nanič, ale nevadí :D Inak, je to 18+
Inšpirované mojimi bicyklovými výletmi, celkom presne je tam opísaná aj moja milovaná dedinôčka a babkin dom a záhrada :D A babka hovorí nárečím, potom :D Prajem príjemné čítanie :D



   Víkend som mal stráviť s mojím priateľom Danom na chalupe jeho babky. Mala byť celé dva dni preč a Dano sa jej mal starať o záhradu a psa. Nevidel som na tom nič strašné, vlastne som sa tešil na veľmi PRÍJEMNE strávený víkend, teda aspoň dovtedy, kým som sa nedozvedel, že tam nepocestujeme pohodlným klimatizovaným autom, ale...

   "Nie, ja nemienim ísť 10 kilometrov bicyklom! O tom si sa nezmienil, keď si ma lákal, aby som šiel s tebou!" S hrôzou som sa pozeral na ten dopravný prostriedok pred sebou. Naposledy som sa bicykloval asi keď som mal desať a vôbec som netúžil skúšať to znova.

   "Ale no tak, je tak krásne, nadýchaš sa čerstvého vzduchu, troška sa spotíš a zlepšíš si kondičku," presviedčal ma s úsmevom. Opieral sa o stenu v garáži, všetko mal pripravené na cestu, už mu chýbalo len presvedčiť mňa. Krátke čierne vlasy mal nagélované, dokonale upravené. Vážne hnedé oči, teraz však plné šibalských iskričiek, vykúkali spod slnečných okuliarov, ktoré mal zošuchnuté ku končeku nosa, aby ma mohol zhypnotizovať pohľadom a ja som sa podvolil a súhlasil s tým samovražedným plánom. Teda aspoň pre mňa, on je športový typ. Má skvelú kondičku a dokonalé vypracované telo, je vyšší odo mňa. Je pozorný(keď sa snaží), milý(keď nie je nevrlý), sladký(aj keď neznáša, keď mu to hovorím), no proste pán dokonalý.

   "Tak, potil by som sa radšej pri niečom inom a myslím, že sa pri tom zlepšuje aj kondička. A ja naozaj nepovažujem výfukové plyny za čerstvý vzduch," uškrnul som sa.

"Michal..." podišiel ku mne, zľahka ma objal okolo pásu a s milým úsmevom sa mi pozeral do očí, "Prosím." Podliak, vie ako na mňa.

   Vzdychol som si, postavil sa na špičky a nosom som mu posunul okuliare na správne miesto.
   "Dobre vieš, že nemôžem odolať tomu tvojmu pohľadu," povedal som rezignovane.

   Pousmial sa a sklonil sa, aby ma mohol nadšene pobozkať. Aspoň jeden z nás si tú pekelnú cestu bude užívať.

   "Ďakujem," spokojne sa usmieval, "A teraz, hor sa na cestu!" Zrazu ma chytil pevnejšie okolo pásu, nadvihol ma, prešiel pár krokov a postavil ma rovno pred dvojkolesový tátoš, ktorý mal byť mojím. Zazeral som naňho, keby som z neho toľkokrát nespadol a naposledy tak, že som si zlomil ruku, možno by mi bol sympatickejší.

   Daniel ma niečím štuchol do ruky.

   "Nech sa páči, prilba. Pôjdeme mimo mesto, nový zákon hovorí jasne." Zobral som si od neho ponúkanú prilbu. To je užitočná vec, aspoň si nerozbijem hlavu, keď budem padať.

   "Nemáš aj chrániče na ruky, lakte a kolená? Mne by sa naozaj zišli," zisťoval som, kým som si upevňoval prilbu na hlavu.

   Zasmial sa. "Nie, nemám. Ale prekvapil si ma, myslel som, že budeš protestovať a ty si pýtaš ďalšie."

   "Poznám totižto svoje schopnosti," odvetil som.

***

   Prvý kilometer sme išli mestom, až sme sa konečne dostali na cestu, ktorá smerovala von z mesta. Najprv som bol rád, pretože bola rovná, žiadne odbočky, kruhové objazdy, križovatky a iné komplikujúce veci, ale po pár kilometroch, keď sme išli stále len rovno, po stranách len polia, zhora sa ma snažilo upražiť slnko, vpredu nekonečný pás rozžeraveného asfaltu a nehovoriac o otravnom hmyze, ktorý na mňa podnikal nálety, som zmenil názor.
  
Najprv som to zvládal, až na oškretú nohu od pedálu, ktorý na mňa zaútočil, keď som nasadal a pochvaľoval som si pekný výhľad na Danov zadok. Ale potom ma už nedokázal motivovať ani ten výhľad. Všetko ma svrbelo, štípalo a pot zo mňa tiekol potokom. Bol som smädný a ubolený. Potrebujem prestávku.

   "Zlato," zakričal som na Dana predo mnou, aby som prehlušil auto, ktoré nás obiehalo," dajme si prestávku..."

   Otočil hlavu na stranu, aby som ho mohol lepšie počuť. "Prestávku sme mali pre desiatimi minútami. To vydržíš, teraz pôjdeme už len dolu kopcom a potom zabočíme a za chvíľu sme tam."

   Neznášam ho a tie jeho debilné športové nápady. Už nikdy v živote s ním nikam nepôjdem, pokiaľ to nebude v aute. Najradšej by som zosadol, praštil ten bicykel o zem a stopol si odvoz domov.

   Už-už som chcel svoj plán uskutočniť, keď som si uvedomil, že už nemusím toľko šliapať. Tak som bol zabratý do Danovho preklínania, že som si ani nevšimol, že už nejdeme do kopca, ale dolu kopcom.

   Dano párkrát zabral a potom sa už len viezol. Nulová námaha sa mi pozdávala, tak som to po ňom zopakoval. Čoskoro sme prišli k sľubovanej odbočke a potom zas len rovná cesta. Tento krát však bola lemovaná domami s veľkými záhradami. To bola vlastne celá dedina, tá dlhokánska cesta a tie domy po jej stranách. Na záhradách s tými staršími domami pracovali babky, a keď sme prešli okolo, zdravili Dana a on im s úsmevom kýval hlavou.

   Minule mi rozprával, ako to tu miluje, a že keď bol malý ani na krok sa odtiaľto nehol, rád behával po vonku celý deň, pomáhal babke so záhradou, priúčal sa názvom rastlín, stromov a menám zvierat a ich správaniu a s nadšením počúval jej príhodám z mladosti. Mám veľkú predstavivosť, ale aj tak mi dalo zabrať, predstaviť si ho ako malého zvedavého chlapčeka s nadšeným úsmevom na tvári, pretože objavil nejaký kvietok, ktorý ešte nevidel. Teraz je tak iný, vážny a chladný, aspoň navonok tak pôsobí. Vtedy som si uvedomil, že ho nepoznám tak dokonale, ako som si myslel.

   Konečne sme zastali pred veľkou hnedou bránou, ktorá slúžila pre autá, ako som vydedukoval, pretože spoza kmeňa borovice vyčnievali schodíky k menšej hnedej bránke. S úľavou som zosadol z bicykla a čakal, kým Dano otvorí tú bránisko. Ledva som si cítil nohy, mal som ich slabé a vytrasené.

   Vošli sme do dvora a zamierili k starému na bielo namaľovanému domu. Bolo to tu naozaj veľké a pekné, predzáhradky upravené, trávnik pokosený. Krásne to tu voňalo grilovaním od susedov a slabý vetrík sem občas zavial vôňu tých pekných bielych kvetov z predzáhradky.

   Nasledoval som Danovho príkladu a oprel som si bicykel o stenu domu.

   "Poď, predstavím ti moju babku. Je super, uvidíš," usmial sa na mňa, chytil ma za ruku a viedol k otvoreným dverám do kuchyne, ako som o malú chvíľku zistil.

   "No ahój, Danko mój. Nejáko neskoro ste došli, ale ešče scíham autobus, máte ščascí," objala svojho vnuka tak pevne, že ho skoro zadusila.

   "Ahoj, babi," rozdýchaval Dano to pevné objatie. Ja som tam len postával a nervózne sa usmieval. Nespomínal, že tu ešte jeho babka bude.

   "Babi, toto je Michal, môj priateľ. Michal, toto je moja babka, Jozefína," predstavil nás konečne Dano.

   "Á, tak ty si ten Miško, čo mi o tebe furt básní ten mój miluvaný vnúčik. Teší ma a vitaj u mna," nadšene mi potriasala rukou, " Fešný si, Danko si ví vybrat, šak vkus má po mne." Zasmiala sa a konečne mi pustila ruku. Na jej vek má teda poriadny stisk. Ale čo ma viac zarazilo, ona o nás vie a nevadí jej to?

   "Dobrý deň, aj mňa teší, že vás poznávam," zdvorilo som odvetil a milo sa usmieval.

   "Dobre, babi, už by si mala ísť, lebo naozaj nestihneš ten autobus," upozornil ju Dano.

   "Dobre hovoríš, Danko, už idem," zobrala si kabelku a tašku zo stoličky a vybrala sa k dverám, "Na bicygloch ste došli? Aj som si hovorila, že šak som neočula auto prichádzat. Miško, som nevedzela, že aj ty si taký športový typ. Reku, že to len mój Danko je taký blázen, ale dobre, aspon nevysedávate za tými počítačmi."

   "Ani by som nepovedal, že som športový typ, to len tento tu ma občas vytiahne športovať, však?" odvetil som s úsmevom, pozerajúc sa na Dana. Blázon to teda je, keď sa jedná o šport.

   "Tak je," prikývol tiež sa usmievajúc.
   Odprevadili sme babku až po tú malú bránku. Na rozlúčku nás oboch vystískala a vybozkávala a nezabudla ani na psa, ktorý sa k nám medzičasom priplichtil.

   "Tak sa tu teda majte aj by som povedala, že postarajte sa mi o pravnúčence, ale keď na to nejste stavaní, čo už s vami," zasmiala sa. Zakývala nám a konečne sa pobrala na autobusovú zastávku.

   Pozrel som na Dana, nevediac čo si mám myslieť, ten sa len uškŕňal a potom pozrel na mňa.

   "No nie je úžasná?" spýtal sa a zobral ma za ruku, " Poď, poukazujem ti to tu."

   "Hej, úplná pohoďáčka, to som naozaj nečakal. Inak, tiež si mi mohol povedať, že tu bude, mohol som sa psychicky pripraviť."

   Zasmial sa. "Nevedel som, že na nás bude čakať, asi bola na teba zvedavá." Zaviedol ma späť do kuchyne.

   Pri dverách stáli kachle, oproti bol malý stolík, ktorý trónil pod oknom, a okolo ktorého boli rozostavené tri stoličky. V rohu za jednou zo stoličiek bola vtesnaná chladnička a tú istú stenu lemovala kuchynská linka. Pri opačnej stene stáli menšie skrinky, na ktorých stáli dve vedrá s vodou, ďalej trúba, na ktorej bola postavený malý varič. Tá istá stena bola prerušená dverami, ktoré viedli do špajzy, ako som sa dozvedel, potom pokračovala ďalej. Bolo na nej zavesené menšie zrkadlo a pod ním bol pristavený ďalší stolík, ešte menší od toho prvého, s dvomi kreslami. Medzi kachľami a linkou boli ďalšie dvere, ktoré viedli do izby, ktorá mala byť našou na nadchádzajúci víkend. Kuchyňa pôsobila dosť tmavo, kvôli tmavému drevu linky, nábytku a stropu, ktorý bol tiež drevený a tiež preto, lebo pred domom rástol obrovský orech, tak sem oknom neprúdilo veľa svetla.

Naša izba bola malá, akurát sa tam vošla manželská posteľ a pár veľkých skríň. Cez okno sem prúdilo o niečo viac svetla ako v kuchyni, hoci bolo na tej istej strane. Kedysi tu boli dvere do vedľajšej izby, ktorú teraz obýva jeho babka, tie sa však dali zamurovať. Do tej izby sa dá dostať len dvermi z vonka.

Znova sme vyšli von, na ľavo mi ukazoval, že je šopa. Videl som tam dokorán otvorené staré veľké drevené dvere. Pôsobili strašidelne. My sme však zamierili po schodíkoch, ktoré tam boli kvôli malému briežku, na dvor. Na ľavo bolo pekné veľké jazierko, na pravo veľká trávnatá plocha a pred nami altánok. Viedol ma popri jazierku až k malej drevenej náraďovni a...

   "Č-čo to je?" zhrozene som sa spýtal. Dúfal som, že som zle počul.

   "Áno, presne tak, latrína. A tamto je studňa, dom nie je napojený na kanalizáciu, nemá vodovod. Keď sa budeš chcieť osprchovať, alebo tak, tak tam máš hadicu, potečie teplá voda z kade, ktorú máme hore na brehu. Na pitie a varenie treba naťahať vodu zo studne do tých dvoch vedier, čo si videl v kuchyni, ale našťastie nie ručne, ale už máme čerpadlo. No, tak to by malo byť zhruba všetko. Tuto vyššie pestujeme zeleninu a tak aj tam za tým viničom na druhej strane a vyššie už je len sad, prevažne so slivkami, až na vrch brehu, tam je vinohrad a čerešne a za naším pozemkom sú potom role," pozrel na mňa s úsmevom a čakal, čo poviem.

   "Pekné to tu je..." začal som pomaly, "Ale s tou latrínou a... studňou to nemyslíš vážne, však? Však je tu normálny záchod a kúpeľňa."

   "Ja to myslím smrteľne vážne, veď tento dom má okolo sto rokov, elektrinu sem natiahli, ale kanalizácia a vodovod chýbajú. Ale keď sa ti hnusí latrína, pokojne si nájdi nejaký pekný krík tam vyššie a nazývaj ho záchodom."

   "Super, fakt super. Najprv skoro zahyniem pri pokuse sa sem dostať a teraz zistím, že som sa dostal do stredoveku, fakt super. Ale už aspoň viem, prečo sme sem nešli autom, chcel ma unaviť, aby som nemal síl ho zabiť," žundral som si popod nos -schválne nahlas, aby ma počul- keď som mieril do našej izby. Dobre vie, že som strašne pohodlný, jasné, že mi zamlčoval také podstatné skutočnosti. Bože, keď sa mi zregenerujú sily, tak ho zabijem!

"Ale no tak," dobehol ma a objal ma okolo pásu, "Uvidíš, že sa ti tu zapáči, a keby si tu naozaj nemohol vydržať, tak ti zavolám taxík a môžeš ísť domov. Aspoň jednu noc, urob to pre mňa." Zas ten pohľad. Vzdychol som si.

   "Dobre, urobím to pre môjho Danýska," zašvitoril som s úsmevom.

   "Zabijem ťa, keď mi tak ešte raz povieš," zavrčal.

   "Nuž, ja musím znášať šport a stredoveké podmienky, tak ty hádam zvládneš jednu milú prezývku," uškŕňal som sa.

   "No dobre, aj keď je to skôr odporná skomolenina môjho mena a ešte k tomu česká," mračil sa.

   "Mne sa páči... Ale teraz sa musím ísť osprchovať a prezliecť," vyvliekol som sa mu z objatia.

Vykročil som, že si pôjdem do izby pre čisté oblečenie, uterák, šampón a sprchovací gél, no vzápätí som sa zarazil: "To sa mám akože nahý sprchovať na dvore?"

   "No a? Nikto tu nie je, len ja. Mňa sa snáď nehanbíš."

   "A čo susedia," podozrievavo som pokukoval po najbližšom plote, možno nás aj teraz špehujú.

   "Jedni sú na dovolenke, pokiaľ viem a druhí sú síce doma, ale dosť pochybujem, že majú čas ťa pozorovať, ako sa sprchuješ a tiež pochybujem, že dovidia. Po prvé, nemyslím, že majú taký ostrý zrak a po druhé, plot je zarastený burinou a kríkmi.

   "No len aby. Dobre, tak ja sa idem zatiaľ osprchovať a ty sprav niečo pod zub, som vyhladovaný."

   Dano len nadvihol jedno obočie a povedal: "A čo som ja poskok rozmaznanej princezničky?"

   "Prosím," široko som sa usmial a zatrepotal mihalnicami.

   "Dobre, ale nie je fér používať na mňa také strašidelné praktiky, veď nebudem môcť zaspať."

Napriahol som sa, že ho capnem po chrbte, ale uhol sa a s rehotom utekal do kuchyne.

"Debil," zakričal som za ním, ako odpoveď mi prišiel ešte hlasnejší rehot. Napriek tomu, že urazil moju zvodnosť, musel som sa usmievať. Takéhoto šťastného, rozblázneného a plného energie som ho ešte nezažil.

***

   Zobliekol som zo seba spotené veci a hodil ich na neďalekú hojdačku, kde som si odložil aj tie čisté a uterák. Sprchovací gél som si položil na zem a oprel o zvarený spoj dvoch rúr. Jedna mierila z kade až do studne a druhá vychádzala zo zvaru kolmo hore, na konci bola trocha ohnutá a bola napojená na dlhú zelenú hadicu, na vrchu ohybu mala malý kohútik. Vyskúšal som, na ktorú stranu sa otvára, doprava a potom som si nadstavil akou intenzitou potečie voda. Zohol som sa pre koniec hadice a vyskúšal aká je voda. Príjemne teplá. Namočil som sa celý, aj vlasy, lebo som si ich chcel tiež umyť, ale potom som si spomenul, že som si nedoniesol šampón. Chcel som zakričať na Dana, aby mi ho priniesol, ale môj úmysel zmarilo to psisko, ktoré sa ku mne rútilo s vyplazeným jazykom. Dúfam, že na mňa nemieni skákať. Našťastie si len sadlo a zízalo na mňa.

   "Heš, choď tam za svojím pánom, potrebujem súkromie," snažil som sa ho odohnať, ale ten pes len ďalej sedel, naklonil hlavu do strany, akoby nechápal, čo od neho chcem.

   Zrazu som cítil niečie ruky, ako sa ma snažia objať okolo pásu. Najprv som sa zľakol, ale potom som sa upokojil, keď som začul Dana, ako mi šepká do ucha: "Ale jeho pán je tu, priniesol ti šampón, zabudol si si ho na posteli."

   Obrátil som sa v jeho ľahkom objatí tvárou k nemu. Ach, bol nahý. Ihneď som sa k nemu pritisol a namočil ho.

   "Nemal si náhodou variť?" zavrnel som.

   "Babka nám navarila, napiekla aj nakúpila. Chladnička je plná na prasknutie. Takže ja mám teraz čas celého ťa pekne poumývať." Jednou rukou ma stále objímal okolo pása, druhú mi položil na tvár a jemne si ma ňou pritiahol k bozku. Bože, bolo to tak vzrušujúce, bozkával ma tak dravo, ale ja som na sebe stále cítil pohľad toho psiska.

   "Povedz mu n-niečo," dostal som zo seba, keď som prerušil naše bozkávanie. Nechápavo na mňa pozrel.

   "Komu?"

   "Tomu psovi, stále na mňa zíza."

   "Aha," zasmial sa, "Benji, do búdy!" To psisko ho poslúchlo a odcupkalo ľahnúť si do pelechu v búde.

   "Dobre, kde sme to skončili?" spýtal sa a bozkami mi obdarúval krk, "Aha... Podaj mi ten sprchovací." Otočil som sa a zohol sa pre požadovaný predmet. Keď som sa narovnal a chcel sa obrátiť späť k nemu, jeho dlane na mojich bokoch, ktoré sa tam zrazu ocitli, ma zastavili a natlačili na jeho telo. Cítil som jeho erekciu na zadku, pomalými krúživými pohybmi som sa o ňu začal obtierať. Znova mi začal bozkávať krk, z rúk mi zobral sprchovací, s hlasným klapnutím ho otvoril a vytlačil si trocha voňavej modrej tekutiny do dlane. Ďalej už nepotrebnú fľašku odhodil späť na zem a začal mi modrý gél rozotierať po vlhkej pokožke hrudníka a bruška pomalými, zmyselnými pohybmi, pozornosť jeho pier si teraz užívalo moje uško. Bolo to nevýslovne vzrušujúce, môj penis sa dožadoval pozornosti, no on sa mu zámerne vyhýbal. Keď nie ja, ani ty. Prestal som dráždiť jeho už poriadne tvrdý penis a rukou som zamieril k tomu svojmu. Konečne nejaká stimulácia, aj keď radšej by som bol, keby to bola jeho ruka. Tú som vzápätí pocítil na svojej, ktorú odtlačila a pokračovala v začatej práci, kĺzala sa po celej mojej dĺžke a spôsobovala mi neuveriteľnú slasť. Zaklonil som hlavu a vyhľadal jeho pery, aby som mohol utopiť svoj vzdych v jeho ústach. Predsa len sme na dvore, nechcel som upútať pozornosť susedov.

   "Zohni sa, prosím ťa, ešte raz pre ten sprcháč," povedal chrapľavo. Poslúchol som a nezabudol som pri tom vystrčiť zadok. Už som sa chcel postaviť, keď som na ňom ucítil jeho dlane a potom... jeho penis na svojom vstupe. Och, bože, od vzrušenia sa mi podlomili kolená a celý som sa chvel. Cítil som, že si kľakol ku mne, spod ruky mi vybral sprchovací. Hlavu som si oprel o ruky, ktoré som zaťal do pästí a čakal som kedy si ma začne pripravovať. Bolo mi celkom jedno, že sme na dvore, kde nás môže hocikto vidieť, bolo mi jedno či sa to psisko pozerá alebo nie, bože, len nech už ma ošuká!

    Konečne som ucítil jeho prsty na mojom otvore, ako nimi krúži, až nakoniec jedným z nich do mňa vstúpil. Nemohol som inak, ako mu vyjsť naproti, bol som tak nedočkavý.

   "Rýchlo," zavrčal som. On však nereagoval a pomaly si ma rozťahoval. S istotou som mohol tvrdiť, že sa uškŕňa, moje mučenie mu robí dobre. Nevládal som v sebe dusiť svoje vzdychy už teraz, čo budem robiť, keď do mňa prenikne až po koreň a potom... Ách, áno... Pridal ďalší prst a ešte jeden... Ešte chvíľu ma rozťahoval a potom ma jeho prsty opustili. Snažil som sa byť trpezlivý, vedel som, že príde niečo oveľa lepšie ako prsty.

   Bože, takto sme sa ešte nemilovali, to tá príroda robí, zdiveli sme. Áno, ach bože. Ešte pár prírazov a budem. Počul som ako dychčí, prirážal čoraz rýchlejšie až sa nakoniec urobil do mňa. Cítil som ako mi jeho sperma steká po stehne, už dávno sme boli suchý, voda vytekala do trávy a vytvárala bahno, od ktorého sme boli zašpinený. Ten pocit naplnenia a jeho spomaľujúce prírazy priviedli k vrcholu aj mňa. Och, bože, tak takýto orgazmus som teda ešte nemal. Toto bol božský sex.

   Vystúpil zo mňa a obidvaja sme sa zvalili do toho bahna, bolo nám to jedno. Pozrel som naňho a zadychčane som začal: " T-toto bol..."

   "... najlepší sex, aký si kedy zažil," dokončil za mňa a uškrnul sa.

Prikývol som, ale potom som sa zamračil. "Len môj? Akože, dúfam, že aj tvoj!"
   Zasmial sa a potom povedal: "Samozrejme, že aj môj... Milujem ťa." Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Zostal som úplne omámený, ten chlap ma totálne odrovnal. To mi ešte nikdy nepovedal.

   Vrhol som sa mu okolo krku, ale nebol som trápny, neplakal som, aj keď... nechýbalo veľa. Priznávam.

   "Och, bože, Dano, aj ja ťa strašne moc milujem," Toto bolo trápne, ale reagoval som pod vplyvom silných emócií.

   "Teraz by sme sa mohli umyť a zájsť do vnútra. Čaká ťa tam prekvapenie."

   Tak, nakoniec to možno nebude môj najhorší víkend v živote.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nyce-oH Nyce-oH | 20. července 2010 v 14:04 | Reagovat

Oj, to bylo, ale roztomilé... Tou hláškou jak se mu zalíbila nulová námaha si mě odrouvnala a i tím, jak na něj koukal ten pes vybavila jsem si anglii, kde jsme měli přítulného psa, co spával v koupelně,  a když do ní někdo šel nazáchod nebo se umít hned se probral šmírák jeden XD a český na dávky na něj neplatily XD o jak překvapivé XD( rozespalost se nevyplácí XD)
Bylo to pěkné...

2 Tobari-chan ^^ Tobari-chan ^^ | E-mail | Web | 20. července 2010 v 18:28 | Reagovat

Aj ja som mu uverila! xD aa presne aj ja som plakala! xDD hrozné toto xD
aa poviedku prečítam, ale momentálne mám veľmý odpor k tomu aby som si namáhala mozog čítaním...neskôr, hádam nevadí:3

3 Lusinka ツ Lusinka ツ | E-mail | Web | 20. července 2010 v 22:38 | Reagovat

stacilo zatial napisat, ze sa hlasis co si uz spravila :). Potom ti dam vediet kedy to zacne a tak

4 Seiriel Seiriel | Web | 21. července 2010 v 0:43 | Reagovat

To bylo dokonalé! xD Chtěla jsem to přečíst už dřív, ale mě se na začátek nesmí psát, že je to dlouhé, dycky to potom odkládám... xD
To prostředí mi připomínalo něco mezi domem jedné z mých babiček (i když ony by nejspíš ani jedna nebyly tak chápající xD) a naší chatou, kde není ani voda ani elektrika (tam to mám ráda, je tam úžasný klid... xD).
Vážně, moc krásné... xD Skvěle se to četlo, jen by mě zajímalo, co to bylo za překvapení, co na něj vevnitř čekalo... xD

5 Tobari-chan ^^ Tobari-chan ^^ | E-mail | Web | 21. července 2010 v 14:40 | Reagovat

Ehm...poprosila by som si pokračovanie!*-*
To bolo...ach, úplne sladučké! Chudák Michal, viem si predstaviť ako mu muselo byť, aj ja som taká pohodlná XDD
Ale tak po čase sa všetko na dobré obráti...*-* Bolo to fakt krásne, mne sa tam tie opisy veľmi páčili...a fakt by som uvítala pkračovanie *-* veľmi by si ma s tým potešila:3

6 momonika momonika | Web | 21. července 2010 v 17:28 | Reagovat

Ďakujem za milé komenty a som rada, že sa páčilo :D
Mno a to prekvapenie a s tým spojené pokračovanie... hmm, tak nápad by bol, ale je to veľmi debilný nápad, takže pokračovanie zatiaľ nehrozí :D:D Ale tak, každý si môže domyslieť podľa vlastného gusta :D:D

7 Říjnová Říjnová | Web | 21. července 2010 v 22:41 | Reagovat

Fíha,fakt nějak dlouhý :D přečtu si to až budu mít víc času a nebudu tak unavená :D
Až se koukneš na ten film, tak dej vědět, jak se ti to líbilo:)

8 Říjnová Říjnová | Web | 26. července 2010 v 19:54 | Reagovat

V pohodě, klidně si to zkopíruj jako článek:D
Souhlasím s tebou. O tom kmeni jsem nevěděla a je to zajímavé a podle mě i správné. Člověk má mít právo "volby",aniž by se bál, že bude za něco odsouzen.
Láska je láska, když chodí kluci s klukama a holky s holkama.... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama