Something more 1/2

18. srpna 2010 v 22:42 | momonika |  Slash
Tento počin je už na svete veľmi dlho. Je to totižto môj prvý slash :D Troška som ho poupravovala, aby bol aspoň trocha zverejniteľný :D ale stále sa mi to nezdá :D Ale niečo na ňom bude dobré, keď sa to páčilo aj mojej sesternici :D
Je to 18+...
Tak zatiaľ :D


Posledný krát som sa obzrel v zrkadle, a keď som môj výzor uznal obstojným, schytil som bundu a vyšiel som von na pokojnú nočnú ulicu. Zamieril som k domu môjho kamaráta. Keďže sme sa celý týždeň pasovali s maturitami, prišla Martinova párty vhod. Rodičia mu odišli na služobnú cestu, takže mal k dispozícii úplne celý dom.

Zastal som pred bránou do jeho honosného sídla. Bol to najdrahší a najväčší dom v meste. Veď jeho rodičia si to aj mohli dovoliť. Otca mal burzového makléra a matku právničku. Boli to totálne odporní ľudia, namyslení a arogantní. Martin bol ich pravý opak. Bol milý, pekný a vtipný, a navyše bohatý. Baby naňho leteli. Ani s jednou síce nevydržal ani dva týždne, ale to ich neodrádzalo, lebo každá si myslela, že s ňou to bude iné, čo sa však nikdy nepotvrdilo. Ani ja som nemal núdzu o dievčatá, keďže som bol kamarát s miestnou hviezdou, a samozrejme patrične som to využíval.

Párty sa už dávno začala tak som neváhal a vošiel som bránou do záhrady. Prechádzal som po príjazdovej ceste, obzerajúc sa či niekde neuvidím Martina. Zbadal som pár známych zvracajúcich v kríkoch, ďalší už značne podgurážení, skákali oblečení do bazéna hlavičky, iní zas na plné hrdlo vyspevovali vulgárne pesničky. Usmial som sa. Konečne zábava. Prišiel som pred dvere a keďže boli otvorené, tak som vošiel. Pozdravil som sa s pár ľuďmi a zamieril som do obrovskej obývačky. Bolo zapnuté stereo a väčšina ľudí tancovala. Niektorí to už nezvládali a radšej sa plazili po zemi alebo rovno spali. Všade samý bordel. Na stoloch a nábytku bol rozložený alkohol, na aký ste si len dokázali pomyslieť. Všetko tak ako má byť. Zobral som si zo stola pivo a upil som si z neho značné množstvo. Vybral som z vrecka cigaretu a zapálil som ju. Spokojne som vydýchol dym.

,,Čau, Ondro! Že si aj dorazil!" hulákal na mňa z druhej strany miestnosti Martin. Predral sa ku mne cez tancujúci dav. Pozrel som naňho. Ešte nebol tak spoločensky unavený, akoby som očakával.

,,Čau. To vieš, čakal som, kým fotrovci vypadnú na nočnú. Ináč, čože sa ti stalo, že ešte dokážeš rovno stáť?"

,,Musím byť aspoň trocha triezvy, keď chcem aby tu barák stál aj zajtra. Poďme do salóna, chalani súťažia, kto vypije skôr fľašu piva."

Chytil ma za ruku a už ma tam ťahal.
Sedeli za stolom a okolo nich postávali nadšení diváci, najmä dievčatá. Kričali mená svojich favoritov, jedna cez druhú a uzatvárali stávky: ,, Ja dávam päť eur na Mira, ešte vyzerá, že zvláda."

,,Ja na Peťa, tiež päť."

,,Miro!"

,,Áno, Miro."

,,Na koho stavíš?"

,,Nemám čo, som švorc."

,,Nevadí splatíš inak, potom niečo vymyslím."

,,Keď myslíš, tak Miro."

,,Super, ja dávam teda na Peťa."

,,Máš vopred prehrané."

,,Nebuď si taký istý, Peťo sa nezdá, ale on by vypil celý liehovar za pol dňa."

Rozrehotali sme sa a neprestali sme sa rehotať ani počas súťaže, takže nám unikol výsledok. Ale jediný pohľad na stôl nám stačil, aby sme zistili, kto vyhral. Peťo od samej radosti a opitosti vyskočil na stôl a začal tancovať víťazný tanec, alebo sa aspoň pokúšal. Stratil rovnováhu a skončil na zemi. Zjavne sa mu nič nestalo, lebo sa rehotal ako zmyslov zbavený.

,,Haha. Ja som ti to hovoril, to je ďalší z mojich talentov, vidieť v ľuďoch ich potenciál. Teraz si mi dlžný," kričal, aby prehlušil dav hulákajúcich ľudí.

,,Jasné, ty a tvoje talenty. To prežijem, vymysli si čo chceš, len prachy fakt nemám."

Stihol som už vypiť tri pivá a pol fľaše rumu. S Martinom sme už boli vo výbornej nálade. Rozhodli sme sa ísť si zaskákať z mostíka. Ani sme sa nemuseli namáhať s lezením na mostík, lebo pár báb nás sotilo do bazéna. Tak sme ich z pomsty stiahli k nám. Im sa to však veľmi nepáčilo, tak nás začali topiť. Potom sa k nám pridali ďalší, ktorým sa to zdalo náramne zábavné. Stala sa z toho akási bazénová vojna. Po chvíli som však vyliezol von, potreboval som si zapáliť. Vytiahol som si z vrecka cigarety a snažil som sa jednu zapáliť, potom som si uvedomil, že je rozmočená. To sa už ku mne pridal aj Maťo.

,,Nemáš cigaretu?", spýtal som sa ho.

,,Mám, ale v izbe."

,,Jasné, tam mi veľmi pomôže. Hej ty! Hoď mi dve cigarety."

,,Čó? Jáj, jasné. Chytaj!" Ten chlapec vyzeral, že je zhúlený, hodil ich dobrého pol metra od nás, ale aspoň ich nešmaril do toho bezéna. Jednu som podal Maťovi a zapálil som si. Hneď mi bolo lepšie.

Rozhodli sme sa, že si zájdeme ešte po nejaký chľast. Prišli sme do obývačky, ale tam sa váľali len prázdne alebo nedopité fľašky.

,,Poď. Ešte mám nejaké zásoby hore v izbe." Vyštverali sme sa po schodisku a zamierili do jeho izby. Vytiahol kľúč zo zadného vrecka džínov a odomkol. Vyzeral to tam ako skladisko liehovín.
,,Poď, vstúp do raja."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama