Biologická prax

30. října 2010 v 18:59 | Momonika Q. |  Femslash
Uf, konečne som prepísala tú sľubovanú poviedku! Respektíve ja som ju celú prerobila :D. Aj tak sa mi nejak nepáči, lebo asi v polovici ma opustila múza, potom čo som si prečítala pár poviedok, sa síce potvora vrátila, ale už to nebolo ono :D.
Možno je tu trocha cítiť vplyv knihy "Milenky" od Laury Filipovej. Hmm a 18+!
P.S.: Som chorá, teda začínam byť :/. Možno je tá poviedka divná preto :D alebo sa mi len divná zdá :D. Mno nič...

   "Stredovek, to je len tma... Odtiaľ nepotrebujete vedieť žiadnych biológov," odpovedala na otázku profesorka, aj keď študentka ju položila jej kolegyni. Tá sa len zhlboka nadýchla a odignorovala poznámku druhej.

   "Stačí to tak, ako som vám to diktovala..." odvetila a potom ešte poopravila pár informácií v jej referáte.

   Študentka odišla z kabinetu so zvonením na hodinu.

   Aj ona by už mala ísť, má hodinu s druhákmi, to zase bude. Chcela si zobrať svoje veci. Obrátila sa k stolu, no v ceste jej zabránila tmavovláska.

   "S dovolením..." povedala zamračene a chcela ju obísť, ale tmavovláska jej to nedovolila.

"Ale no tak, Karin. Prečo si taká chladná? Minule si bola oveľa prítulnejšia," spýtala sa jej tmavovláska s prefíkaným úsmevom a jemne ju pohladila po líci.

Blondína sa odtiahla a odvetila: "Ponáhľam sa na hodinu... a tiež by som ocenila, keby si nepodkopávala moju autoritu priamo pred študentmi." Nahnevane pozerala kamsi ponad jej plece. Nesmie znova urobiť tú istú chybu a pozrieť jej do očí.

Tmavovláska sa zasmiala.

"Ako keby ti minule vadilo, že bola hodina. A mimochodom, nepodkopávam tvoju autoritu. To by som si nedovolila. Aj keď... možno trošičku."

Objala blondínku okolo pásu, pritiahla si ju bližšie k sebe a nie príliš jemne si privlastnila jej pery.

Chcela sa brániť, chcela... kvôli sebe, kvôli manželovi, kvôli deťom. Ale jej bozky boli príliš nástojčivé a hlavne, zbavovali ju všetkého, čím by bola schopná vzoprieť sa.

Rozum a svedomie jej vraveli, aby sa nenechala zatiahnuť k tomu stolu, aby jej nedovolila vyložiť ju naňho, ale telo a city vedeli, čo v skutočnosti chce. Nechala si cez hlavu prevliecť hnedý svetrík a vyhrnúť rifľovú sukňu. Nedokázala to zastaviť. Tmavovláskine pery a prsty, ktoré boli snáď všade ju privádzali do šialenstva.
Jednou rukou jej zablúdila do krátkych tmavých vlasov a druhou jej rozopla nohavice a vkĺzla jej do nohavičiek. Prostredníkom putovala po prúžku krátkych chĺpkov až k jej klitorisu. Dráždivo po ňom prechádzala.

Tmavovláska si nohou pritiahla bližšie stoličku, aby si ju na ňu mohla vyložiť a uľahčiť jej tak prístup. Začala sa venovať rozkroku druhej. Jemne po ňom prechádzala. Ukazovákom a prstenníkom si odkryla cestu do jej tela. Vkĺzla do nej, keď ju vzrušujúcim sťahom pozvala ďalej. Bola krásne vlhká.

Blondínka si oprela hlavu o jej hruď, vzdychy tlmila v jej tričku. Vzrušenie sa v nej hromadilo na neúnosnú mieru.

Jej odvážne prsty, krásne červené líca a tlmené vzdychy... najradšej by bola, keby jej patrila celá, keby si tieto prekrásne chvíle nemusela kradnúť. Lenže vie, že to tak nikdy nebude. Karin ľúbi svojho manžela a nikdy by pre ňu nerozbila rodinu.

Rozochvene sa prehla pod silným orgazmom, ktorý mal však horkastú príchuť. Chvíľku sa vydýchavala, nakoniec sa však usmiala a oprela sa o blondínkine rameno. Stále ju masírujúc v rýchlom tempe, načúvala jej zrýchlenému dychu a zo záujmom pozorovala jej tvár, keď zaklonila hlavu, aby sa poddala slastným vlnám orgazmu, ktoré chceli kamsi odniesť jej vedomie. Našťastie si to rozmysleli.

"Výborná biologická prax a teraz hor sa na teóriu!" vyhlásila tmavovláska s úsmevom, "Čo povieš?"

Karin na ňu vážne pozrela. "Toto sa už nikdy nesmie zopakovať," povedala rozhodne. Zosadla zo stola a začala sa rýchlo obliekať a upravovať.

Už druhýkrát ho zradila... Znova pri nej cítila to, čo si myslela, že cíti len k nemu... Vtedy bola taká šťastná, že sa zamilovala práve doňho, do muža... že už nemusí riešiť svoju orientáciu. Myslela si, že všetko už je za ňou. Mýlila sa. Jej svet vykladaný ilúziami a lžami sa začal pomaly rúcať.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Martí ♥ Martí ♥ | Web | 30. října 2010 v 19:04 | Reagovat

Je krásná :-) A doufám, že tě choroba brzy opustí :-)

2 Seiriel Seiriel | Web | 1. listopadu 2010 v 22:25 | Reagovat

Moc pěkné, zlati... těším se na další povídky... xD

3 momonika momonika | Web | 2. listopadu 2010 v 9:15 | Reagovat

[2]: Ďakujem, zlatíčko :)

4 Říjnová Říjnová | Web | 5. listopadu 2010 v 20:46 | Reagovat

Femslesh se mi líbí víc:D Pěkná povídka:)

5 momonika momonika | Web | 6. listopadu 2010 v 17:35 | Reagovat

[4]:Ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama