Vystrašení 1/2

7. listopadu 2010 v 0:00 | Momonika Q. |  Slash
K poviedke, hl. postava sa volá Dominik, je mu 18 a je aj rozprávačom. Má divný charakter, tak ako aj ďalšie dve postavy.
Varovanie: V poviedke nehľadáme sex (edit: v pokračovaní sex očakávajme) a logiku niektorých scén či činov postáv, lebo by sme sa kruto sklamali. Celkovo by sme od toho nemali veľa očakávať, jedine sprosté slová, sarkazmus a iróniu.


Pomaly som si vykračoval po kamenistej ceste, do uší mi burácal poriadny metal. Všade naokolo len zelená tráva, na ktorú začínali vrhať pochmúrne tiene kde-tu osamelo rastúce stromy a chátrajúci kostolík, do ktorého som mal namierené.

Zastal som pred chatrným zhrdzaveným oplotením, ktoré malo zabrániť ľuďom dostať sa do blízkosti kostolíka. Bolo tu totiž riziko, že by vám mohol celý objekt padnúť na hlavu. Osobne by som túto možnosť privítal, ale ten rok a pól, čo sem chodím, sa tá barabizňa vôbec netvárila, že by sa práve chystala spadnúť.

Tak ako vždy som prehodil cez plot svoj otrhaný školský batoh, potom som sa vyškriabal na vrch plotu a odtiaľ som zoskočil na druhú stranu. Znova som si ho vyložil na plece a kráčal smerom k polorozpadnutému kostolu.

Prešiel som popod drevené podpery, ktoré udržovali vchod do kostola priechodným a privrel som za sebou práchnivejúce drevené dvere.

"Zdar, buzna. Čo ty tu?"


Skoro som dostal infarkt, ako som sa ľakol. Nečakal som tu nikoho a už vôbec nie tohto idiota, ktorý mi strpčuje bytie jednak svojím sexy zjavom a jednak svojimi náladami a bandou, pred ktorou má potrebu ma zosmiešňovať.

Zamračil som sa.

"Skôr čo ty tu robíš a dokonca bez svojej bandy, to sa nevidí tak často. Človek by si myslel, že bez seba nemôžete žiť a ono, aha..."

Dúfal som, že už sa chystá na odchod, ale na druhej strane... teraz keď je bez svojich kumpánov
a my sme na opustenom odľahlom mieste, dalo by sa podniknúť veľa vecí. Napríklad mu troška upraviť ciferník. Modriny a rozbité pery by mu určite svedčali.
"Čo na mňa tak zízaš?" spýtal sa podráždene.

"Rozmýšľam či ťa zmlátim pred alebo potom, čo ťa znásilním," uškrnul som sa. Vzápätí som sa
však ocitol prirazený o jednu z drevených podpier. Ten praskot bol dosť hlasný, ale nebrali sme ho na vedomie. Na našu škodu. Batoh mi skĺzol z pleca k našim nohám.
"Len by si sa ma skúsil dotknúť," výhražne mi zasyčal do tváre.

Zasmial som sa.

"A teraz sa ťa nedotýkam? Čo keby som teraz využil blízkosť našich tiel a napríklad ťa pobozkal?" spýtal som sa ho a názorne som priblížil svoje pery k jeho, ale nespojil som ich. Rýchlo sa odo mňa odtiahol, akoby sa popálil. Och, ako som si to len užíval. Pekne ti všetko vrátim, aj s úrokmi, zlato.

Už sa vôbec netváril tak samoľúbo, keď nemal pri sebe tú svoju bandu. Vyzeral zmätene a možno vystrašene alebo to bolo zhnusenie? Neviem, ale ten výraz vo mne behom sekundy pochoval škodoradosť a prebudil všetku potlačovanú agresivitu, ktorá sa vo mne hromadila už sakramentsky dlho. To máte tak, keď dlho seriete flegmatika.

Napriahol som sa a chcel mu jednu vraziť do zubov, ale vykryl môj náhly výpad. Využil som teda, že mi držal ruku, obrátil som sa s ním a šmaril ho do už naštiepenej podpery. Tá druhý náraz už nevydržala a zlomila sa. Druhá podľahla tlaku labilnej klenby vchodu. Rúcajúce sa kamenie pod sebou pochovávalo obrovské sochy svätých a pochovalo by aj nás, keby sme sa včas nespamätali a nezdrhli odtiaľ. Bohužiaľ nie smerom von, ale dovnútra.

Keď rachot úplne ustal a zvírený prach usadol, odvážili sme sa ísť bližšie k tej nedobre vyzerajúcej mase kamenia. Vchod bol úplne zatarasený skríženými masívnymi sochami a jediná dosť veľká diera, cez ktorú by sa dalo preliezť von bola vysoko.

"Super... kde je tu ďalší východ?" spýtal sa.

"Žiadny ďalší nie je, respektíve je, ale zamurovaný," odvetil som zachmúrene.

"A čo okná?"

Zakrútil som hlavou.

"Príliš vysoko."

"Tak zavoláme pomoc... hasičov alebo tak." Prehmatal si vrecká, potom svoje pátranie po mobile presunul do tašky, chvíľu sa tam prehrabúval až nakoniec celý jej obsah vysypal na dlážku. Načo so sebou nosí foťák a ešte k tomu kvalitný a pekne drahý?

"Kurva..." vzhliadol ku mne, "zabudol som ho v aute."

"V aute? Žiadne som nevidel, keď som prichádzal," začudoval som sa.

"Presne za tým účelom som ho odparkoval
dozadu."

Čo tu ten robil, keď nechcel, aby ho tu niekto videl?

"Zavolaj ty!" prikázal mi.

Svoj mobil mám... som mal v batohu. Pozrel som sa k hromade kamenia a Filip nasledoval môj pohľad, ihneď pochopil.

"Do prdele! A čo teraz?"


"Počkáme. S kamošom sa mám stretnúť o pól deviatej. Keď neprídem, bude sa mi snažiť dovolať, následne ma bude hľadať doma a keď ma tam nenájde, dopne mu, že som tu. Bude si myslieť, že som tu zas zaspal, tak ma sem pôjde zobudiť a poprípade mi vynadať," pokrčil som ramenami a odkráčal som si sadnúť k najbližšej stene, "Ako som povedal, počkáme."

Chvíľu na mňa vyjavene pozeral a potom sa ma neveriacky spýtal: "Teba vôbec neserie, že sme tu ostali trčať?"

"Som flegmatik, prispôsobím sa každej situácii." Vybral som si z vrecka mp3 prehrávač a zapol ho.




"Keď si sa ma snažil zbiť si nevyzeral ako flegmatik... Koľko je hodín?"

"Aj flegmatici majú svoje slabé chvíľky. 7:50."

Posadil sa vedľa mňa s dostatočným odstupom. Nevyzeral, že by chcel pokračovať v rozhovore, tak som si dal na uši slúchadlá, zatvoril som oči a ponoril sa do atmosférickej hudby Sisters of mercy.


Po pár minútach som bol nútený oči otvoriť, lebo Filip mnou zatriasol. Zložil som si slúchadlá.


"Čo je?" spýtal som sa ho nie veľmi milo.


"Myslím, že som niečo začul, ako kroky, odtiaľ," ukázal do jedného zo vzdialených rohov kostolíka, kde boli dvere do malej miestnosti.

Chvíľu som načúval, ale žiadne zvuky podobné krokom som nepočul.

"Nič nepočujem, to sa ti muselo zdať, alebo to bol nejaký potkan alebo čo."

"Asi hej... Už je tma a zima..." zamrmlal si popod nos a položil si bradu na kolená.
Pozrel som naňho a zasmial som sa.

"Nebodaj sa bojíš! Keď chceš, môžeš ísť bližšie, to ťa aj zahreje," uškŕňal som sa.

"Sklapni, nie som nejaká zkurvená buzna," odvrkol a radšej si vytiahol svoj foťák.

Nehorázne ma zaujímalo, aké fotky tam má, keď ho mal so sebou. Rýchlo som po ňom chmatol a už bol v mojej moci.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama