Záľuba alebo posadnutosť?

25. prosince 2010 v 23:14 | Momonika Q. |  Slash
Poviedka! A po dlhej dobe aj slash. Zas taký... crazy nápad :D Berte ju ako vianočný darček :) A bola by som rada, keby ste mi dali sviatočnú nádielku komentárov :D Tak vám teda prajem príjemnú chvíľku s Adamom a Matejom :D



Kráčali pomalým krokom cez park. Bolo sychravo a chladno.

   Matej si pevne privlastnil Adamovu ruku a spokojne sa obzeral po okoloidúcich ľuďoch. Rád pozoroval ich reakcie. Niektorí sa tvárili, že také niečo ako dvoch chlapov držiacich sa za ruky vôbec nevidia alebo by si možno radšej nahovorili, že požili nejakú omamnú látku, ktorá im spôsobuje takúto halucináciu, než by si priznali, že takáto "nechutnosť" skutočne existuje. Iní si ich zas zvedavo obzerali a tvárili sa... rôzne. Možno by si mal brať foťák, bol by z toho pekný dokument, čo ho je schopná ľudská mimika.

   Adam práve spomínal na včerajšiu divokú noc a rozmýšľal, že by si to mohli zopakovať, keď sa dostanú domov. Zatiahne ho do horkého kúpeľa a...

   "Nie je ti zima, zlatíčko?" počul ako sa ho pýta Matej. Jeho?! Nie, jemu nehovorí zlatíčko a už vôbec sa nestará či mu je zima, ale... Obrátil sa na Mateja a kyslo sa usmial. Ale tomu potkanovi áno. Vôbec netušil, že ho vzal so sebou.

   "No čo, Hryzko? Už si určite aj hladný. Dal by si si piškótu?" Potkan len zavetril ňufáčikom a už dostal kúsok piškóty. Spokojne ju schrúmal a rýchlo zaliezol späť za Matejov golier bundy. Adam si len pre seba zakrútil hlavou a radšej sa dal do pozorovania okolia. Ani to mu však nepridalo na nálade. Opodiaľ sa preháňali dve šteňatá, ich majiteľky sa ich silou mocou snažili udržať na vodidlách. Šteňatá?! Ó nie. Rýchlo pozrel na Maťa či si ich všimol. Ten akurát upieral pohľad pred seba a potom kúsok obrátil pohľad smerom k psom.

   "Hmm, nebola to tam sova?" spýtal sa ho Adam prvé, čo ho napadlo, ukazujúc do korún stromov.

   "Čo? Kde? Aha! Tam sú aké pekné šteniatka bíglov!"

   Super, tak toto mu nevyšlo, pomyslel si trpko a nechal sa k nim zatiahnuť.

   Zatiaľ čo Matej nadšene hladkal psov a rozprával sa s ich majiteľkami, Adam stál opodiaľ a mračil sa. Nie, on nežiarli, len je to troška nepríjemné, keď sa váš priateľ venuje radšej rôznemu zverstvu, než vám. Ale nie, nežiarli, ako sa ho o tom snaží presvedčiť Matej.



Matej sa konečne uráčil od psov odtrhnúť a znova sa zavesil na Adamovu ruku.


"No neboli úžasní?" spýtal sa a asi to bola len rečnícka otázka, lebo nečakal, kým mu Adam odpovie a pustil sa do nadšeného ospevovania najprv bíglov, a potom všetkých psov.

   "Áno, neodolateľní," zamrmlal si popod nos Adam.

   "Hm, a čo keby sme si zaobstarali šteniatko? Možno z útulku alebo..."

   "Preboha, nie! Nezdá sa ti dosť ten zverinec, čo máme doma?"


"Aký zverinec? Veď máme len potkana, dvoch papagájov, škrečka, dve korytnačky a chameleóna..." na chvíľu sa zamyslel a potom pokračoval, "No, možno máme trošíčka viac zvierat než priemerná domácnosť, ale nemyslím si, že je to nejako veľa!"

   "Máš pravdu, čo je to sedem zvierat? Mali by sme ešte pribrať psa, mačku, fretku, opicu, hada a leguána. Možno aj geparda by sa nám podarilo prepašovať!"

   "Presne! Teda až na toho geparda, ten nech si pekne ostane v divočine a hada, toho by som nedokázal kŕmiť úbohými bezbrannými myškami. Ale ostatnými by som nepohrdol!" Žiarivo sa na Adama usmial.

   "Desivé a veľmi nebezpečné baviť sa s tebou o zvieratách." Vedel, prečo dal zablokovať všetky stanice s prírodopisnými dokumentmi. A tiež vedel, prečo radšej všetko jedlo a iné potreby pre Maťove zvery chodí kupovať on. Musel ho krotiť, inak by bol nemilosrdne vysťahovaný z ich bytu, len aby spravil miesto nejakej "zlatučkej" oblude.

   "Debil," nazval ho "pekným" menom a ešte ho aj praštil do ramena, "Neviem prečo. Zvieratá sú moja záľuba, tak o nich aj rád rozprávam, no."

   "Záľuba, haha, možno voľakedy, ale ty si nimi už posadnutý." Za to sa mu ušiel ďalší buchnát do ramena.
***
   Konečne sa dostali domov.

   Matej hneď zamieril do izby, špeciálne vyhradenej jeho "minifarme", uložiť potkana do klietky.

   Adam sa uvelebil na pohovke a vyložil si nohy na stolík. Kto by si bol pomyslel, že chôdza ho tak vyčerpá. Možno by so sebou mal začať niečo robiť, aby neskončil tak, že sa vyčerpá aj cestou na záchod. Ale to môže počkať, asi... Teraz je hladný, možno by mal vstať a vysnoriť niečo požívateľné v kuchyni.

   Práve, keď sám seba presviedčal, že mu vôbec nerobí problém vstať, len potrebuje načerpať trocha síl, vyšiel z izby Matej s papagájmi na ramenách.

   "Dali by ste si nejaké dobrôtky?" prihováral sa im milo.

   "Ja by som si veru dal," ozval sa Adam. No čo, trocha zlenivel, ale to Matej ho naučil!

   "Teba sa nikto nepýtal, Adamko, ale aby si nežiarlil, tak aj tebe prinesiem niečo dobré," zasmial sa a zmizol v kuchyni.

   O chvíľu sa zjavil pred driemajúcim Adamom s dvoma chlebami so šunkou a syrom na tanieri. Položil ho na stolík. Potichu podišiel k Adamovi, opatrne sa naňho posadil a vtisol mu bozk na čelo.

   "Hmm..." usmial sa z polospánku. Pootvoril oči a pritiahol si ho k poriadnemu bozku. Ospalosť ho razom prešla, keď sa na ňom Matej začal vrtieť a dravo ho bozkávať na krku. Potom mu vyzliekol tričko a bozkával ho po celej hrudi. Hravo ho uhryzol do bradavky a následne bolesť utíšil starostlivým olízaním podráždeného miesta.

   Adam ho držal na bokoch a užíval si jeho pozornosti. Bol čoraz viac vzrušenejší. Práve keď sa chcel chopiť iniciatívy, so škrekotom do obývačky vletel jeden z papagájom a sadol si na pohovku tesne vedľa nich.

   "Heš! Ja ťa tiež neruším, keď si tam hrkútaš s tou svoju, heš!" snažil sa ho odohnať, ale papagáj len zaškriekal a trocha ustúpil pred Adamovou rukou.

   "Ale nechaj ho, Adam. Čo by si rád, zlatíčko? Ešte jedno jabĺčko? Poď, maminka ti teda ešte kúsok dá." Ponúkol mu jeden prst, papagáj naň poslušne vyskočil a spolu si odkráčali do kuchyne.

   "Maminka?! Tebe fakt začína úplne šibať. A čo bude so mnou? Kto sa postará o mňa?" neveriacky za ním hľadel.

   "Nuž, chvíľu budeš musieť vydržať, zlato," zakričal mu naspäť.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ritsuchan ritsuchan | Web | 21. května 2012 v 17:54 | Reagovat

Toto si radšj ani nepredstavovať.. :-D Ten názob to skvele vystihuje.. Ja by som ale dala to druhé :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama