2.kapitola - Temné Veličenstvo

5. února 2011 v 21:41 | Momonika Q.
Ďalšia kapitola. Tretia neviem kedy bude, keďže mám napísaný len odstavec, ale posnažím sa to stihnúť do toho týždňa.


Na druhý deň ich vyviedli z kobky. Nezaviedli ich však na šibenicu, ako si s Damienom mysleli, že urobia, ale namiesto toho ich umyli, Adrianovi ošetrili nohu, dokonca tak, ako by mu ju neošetrili ani jeho najlepšie bylinkárky. Nakoniec im priniesli čisté oblečenie.
   Bohovia, čo to má znamenať? Adrien sa úkosom pozrel na Damiena. Tiež bol zmätený, nevedel, čo si má o tom myslieť.
   "Na čo čakáte?! Oblečte si to!" zaručal na nich jeden z dvoch stráží. Bol robustnej postavy, hlas mal hrubý a chrapľavý, malé čierne oči ich nenávistne pozorovali. "Aj tak nechápem, na čo takých špinavcov a zradcov, chce vidieť Temné Veličenstvo osobne. Rovno vám sťať gebule a bol by pokoj," odpľul si a nechutne sa zaškeril, "Gnach, choď im pomôcť s tým obliekaním, lebo keď sa do toho pustím ja, budú ľutovať, že ma neposlúchli na prvý raz." Zarehotal sa a s lačným výrazom sa pootočil na Damiena. Adrianovi ten pohľad neunikol, vzkypela v ňom krv.
   Gnach prikývol a priblížil sa k Adrianovi, ktorý stál bližšie k nemu. Bol rovnako vysoký ako Adrian, na rozdiel od druhého strážcu bol skôr vychudnutý, no aj tak silný. Schmatol Adriana za dlhé zvlnené hnedé vlasy. Chcel ho kopnúť kolenom, ale Adrian ho predbehol a vrazil mu päsťou do brucha. Gnachova ruka povolila zovretie, Adrian bol pripravený ho udrieť znovu a priviesť ho tak do bezvedomia, ale vtedy sa mu do zorného poľa dostal výjav, ktorý ho celkom ochromil. Zatiaľ, čo bojoval s Gnachom, Damien sa pustil do druhého zo stráží, ale ten ho premohol a teraz mu držal pod krkom nôž.
   Adrian horúčkovito premýšľal, čo spraviť. Keby bojoval ďalej, naozaj by ho podrezal? Mal predsa rozkazy priviesť ich ku kráľovi. Ale nemienil riskovať Damienov život, aby to zistil, hoci Damien mu naznačoval, aby pokračoval. Aj keby sa rozhodol inak, bolo by neskoro, pretože Gnach sa pozviechal z nečakaného úderu a už aj sa vrhol na Adriana. Pevne ho zozadu schmatol a zlovestne mu zasyčal do ucha: "Ty špina zasraná, toto si odskáčeš," obrátil sa na druhého a oboril sa naňho: "Ukážeme im, Talg, že s nami sa nemajú zahrávať?" Talg sa uchechtol a znova si odpľul. Stále držal Damienovi pod krkom nôž.
   "Neviem, čo s nimi má v pláne Jeho Temnosť, ale myslím, že nebude vadiť, keď sa troška zabavíme," zachrapčal s úsmevom, odhrnul Damienovi vlasy z krku a pomaly mu ho olízal. Damien sebou trhol a čepeľ noža sa mu zarezala kúsok do kože, z rany mu vytiekol tenký pramienok červenej krvi.
   Adrian sa snažil vykrútiť z Gnachovho zovretia, aby mohol Talgovi osobne vyrezať ten hnusný mäsitý jazyk z jeho špinavej papule, ale márne. Bol odsúdený prizerať sa, ako sa Damiena dotýka tými špinavými paprčami.
   "Vyzleč sa a nerob kraviny, lebo tuto Gnach rád láme kosti," prikázal Damienovi a s potešením sledoval, ako sa odhaľuje.
   "Nie," vrtel sa Adrian.
   "Sklapni," zavrčal Gnach a kopol ho do zranenej nohy. Keby ho nebol pevne držal, Adrian spadne na zem.
   Adrian stále s hrôzou sledoval scénu pred ním.
   Talg si oslobodil z nohavíc svoj veľký prekrvený penis, Damiena donútil kľaknúť si na zem pred neho.
   "Bohovia, bráň sa Damien, pár zlomených kostí prežijem, aj keby nie, to je jedno, hlavne..." nebolo mu dovolené dopovedať. Jednak dostal päsťou do úst a jednak sa otvorili dvere a nastalo ticho, všetko sa zastavilo. Pozrel sa ta.
   Dverami prešiel muž odetý v jemnom červenom háve, ktorý mu odhaľoval jedno bledé rameno. Jeho biela pokožka kontrastovala s čiernymi vlasmi siahajúcimi až po pás. Aristokratické črty tváre dopĺňali úzke zelené oči, ktorých zasnený, chladný výraz zmiešaný s čímsi krvilačným v nich, vyvolával zimomriavky na tele a prirodzenú poslušnosť. Bol nasledovaný štyrmi strážami. Kráľovskými strážami. Jeho Temné veličenstvo prehovorilo: " Talg... Gnach..." Obidvaja okamžite pustili Adriana a Damiena, postavili sa vedľa seba a uklonili sa.
   "Asi sa túžite zoznámiť s Agiou" chladne pokračoval. Hovoril ticho a pokojne. V očiach sa mu však blýskalo.
   "V- vaša Temnosť, r- robili problémy a..." bránil sa nervózne Talg.
   "Mňa to nezaujíma," prerušil ho, "Dal som ti rozkaz a očakával som, že bude ihneď splnený. Talg, sklamal si ma. Namiesto plnenia rozkazu si sa tu zabával. Odveďte ich, Agia sa iste poteší." Dvaja zo stráží sa ich chopili a aj napriek Talgovým a Gnachovým protestom ich vyviedli z miestnosti.
   Teraz kráľ obrátil pozornosť k Adrianovi a Damienovi. Pousmial sa a znova prehovoril tichým hlasom: "Adrian a Damien. Najlepší, najslávnejší a najuctievanejší vodcovia Odboja v dejinách. Najväčšia nádej zničeného ľudu. Symbol slobody. To všetko teraz v mojich rukách. Verte mi, krásny pocit." Ani jeden z nich nič nepovedal. Adrian
stále kľačal na zemi a Damien si oblečením zakrýval lono. Na nič sa nezmohli, boli vyčerpaní a z neho sálala taká ohromujúca moc, že ochromovala aj ich skúsené, nebojácne srdcia.
   Kráľ prešiel k Adrianovi a dotkol sa jeho líca chladnými bledými prstami. Teraz má šancu, stiahne ho k sebe, schmatne nôž, ktorý tu ostal ležať po Gnachovi a troška ním pošteklí kráľov jemný kŕčik. Zahľadel sa do tých jedovatých zelených očí . Kráľ sa pousmial. "Ani nad tým neuvažuj."
   Bez momentu prekvapenia nemal šancu.
  
"Oblečte sa do šiat, ktoré som vám poslal," poslúchli, čo iné im ostávalo.
   "A nezabudnite na toto," stráže im podali dva obojky, "Snáď vám padnú." Usmieval sa kráľ a v očiach sa mu nebezpečne lesklo.
   Obojky? A čo sú psy? Sviniar, chce nás ponížiť, čo najviac, ako to len pôjde.
   "Nie," povedal pevne Adrian a vzdorovito sa pozrel kráľovi do tváre. Konečne sa aspoň trochu pozviechal.
   Kráľ sa prestal usmievať . "Nasaďte im ich!" rozkázal strážam desivým šepotom. Adrian sa snažil vzpierať, ale Damien sa vzdal bez boja.
Pohľad na Damiena Adrianovi trhal srdce. Zdá sa mu to alebo má pohľad prázdny, to už je skutočne zmierený s osudom?
  
Surovo im boli nasadené obojky a na ne pripevnené reťaze.
   Kráľ vykročil z miestnosti. "Presunieme sa do mojich komnát, kde vás oboznámim s vaším nadchádzajúcim..." nachvíľu sa zamyslel a potom sa pousmial, "poslaním. Áno, poslanie, to je to slovo, tak sa budete cítiť výnimoční. Poďme." Stráže trhli reťazami a prinútili tak Adriana a Damiena k pohybu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Seiriel Seiriel | Web | 11. února 2011 v 16:14 | Reagovat

Měla bych se odnaučit číst a komentovat několik dní po vydání... xD Zajímavé toto... xD
Ten záporák (zatím se tváří jako záporák... xD) mi připomíná něco mezi Aizenem a prvním hlavním záporákem ze Sengoku Basary... *měla by si ho přestat představovat s knírem... xD *

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama