Vystrašení 2 (1/2)

22. února 2011 v 22:48 | Momonika Q. |  Slash
Po troch mesiacoch som konečne napísala sľubované pokračovanie. Snáď sa tomu potešíte.

Príbeh Dominika a Filipa pokračuje. Zmenil sa ich vzťah po onej nepríjemnej udalosti? Čo sa stane, keď sú nútení tráviť spolu prázdniny u Dominikovho deda na statku? (No, sme v slashovej poviedke, tak, čo sa asi stane. :D Heteráci sa v nich zázračne menia na gayov alebo prinajmenšom na bisexuálov. :D). Prvá časť tu a tu . Dominik odo mňa tu .
Varovanie: 18+ (pre tradičné vulgarizmy našich chlapcov a tento raz aj sex), slash, nadprirodzeno


   "Ty?!" zrevali sme ja a Filip naraz, keď som vošiel do dedkovej kuchyne a zbadal ho za stolom (Filipa, nie deda, toho som v kuchyni očakával. Koniec koncov, bola to jeho kuchyňa.), "Čo tu robíš?!" Pokračovali sme vo svojej hlučnej jednohlasnej konverzácii.

   "Fagani mladí nevychovaní. Aby bolo jasné, v mojej domácnosti sa budete riadiť mojimi pravidlami a jedno z nich je neziapať v mojej prítomnosti! Rozumeli ste?!" nahnevane po nás zrúkol. (Na neho tie jeho pravidlá asi neplatia.)

   Poslušne sme prikývli.

   "A teraz si zoberte košíky a vypadnite nazbierať huby na obed. A upozorňujem, že požívateľnosť testujem na vás," odkrivkal k drezu hundrajúc si niečo o starých časoch.

   "Rozkaz, ty starý páprda," zašomral Filip polohlasne mysliac si, že ho dedo nebude počuť.

   "Starému páprdovi ešte slúži sluch, ty chlapčisko nepodarené. Však ja vás naučím sekať dobrotu!" chrchľal na nás naštvane.

   Rýchlo sme zdrapili nachystané košíky a s rehotom vybehli von nechávajúc za sebou vykrikujúceho deda.

***

   "Podľa mňa v tomto lese ani huby nerastú," povedal som zničene.

   Filip sa zasmial: "A to si usúdil po piatich minútach hľadania?"

   "Áno, skúsený hubár totižto hneď pozná," zrak mi padol na skupinku nejakých húb, zamieril som k nim, "že tento les bude plný húb." Zakončil som svoje poučovanie vážne.

   "Vidíš?" ukázal som na svoj objav, "Uč sa od pána hubára." A už som sa ich hrnul očistiť a vložiť do košíka.

   "Hej, pán hubár, to sú muchotrávky," oznámil mi uškŕňajúc sa.

   Tak toto mi troška nevyšlo. (No dobre tak to bol poriadny epic fail, no bóže, stávajú sa aj horšie veci.)

   "Eh, nie sú náhodou muchotrávky červené a s bielymi bodkami?" škrabal som sa na hlave zmätene, "A aj tak, ako to ty môžeš vedieť?"


"Keď som bol malý, otec ma občas brával na huby," pokrčil plecami, "Ale stále mi vŕta v hlave, čo tu robíš."


"To skôr ja by som sa mal čudovať, pretože tamten mrzutý starý chren je môj dedo. Takže je vcelku logické, že by som sa tu mohol vyskytnúť, aj keď z donútenia, čo sa o tebe nedá povedať."


"Tak už viem, po kom máš tu milú povahu," uchechtol sa a vzápätí sykol bolesťou, keď som mu uštedril úplne nevinný a priateľský kopanec, "Ale inak, tiež som tu z donútenia, mojej máti preskočilo a povedala, že pôjdem pomôcť jednému milému starému pánovi s jeho statkom, aby na to nebol sám. Čo ti budem hovoriť, dobre so mnou vydrbala, nie je ani milý, a ani sám."

   "Inak by si si dal povedať, čo?" zarehotal som sa a rýchlo som sa od neho pratal, pretože sa mi pokúšal vraziť.

   "Imbecil," zahundral, keď sa mu nepodarilo dolapiť ma.

***

   "Načo má preboha na garáži s traktormi nepriestrelné dvere a bezpečnostný kód?" spýtal sa ma Filip vyjavene, keď som zadával sedemmiestny kód, aby sme mohli upratať garáž, ktorá bola kedysi stajňou.

   "Mňa sa nepýtaj, čo sa odohráva v jeho zošúverenom mozgu." Prístroj odobril kód, otvoril som dvere a vošli sme dnu. Ihneď som ich za sebou aj zatvoril, podľa rozkazov toho starého blázna, a rozsvietil som.

   Filip obdivne zahvízdal: "Tak už chápem, takéto krásne slečinky by strážil každý."

Prechádzal okolo dvoch starých veteránov a obzeral si ich z každej strany. Ja som si zas obzeral jeho, už asi po miliónty raz za dnešok. A to som si myslel, že počas prázdnin sa mi ho podarí dostať z hlavy.

   "Hej, Nik, preber sa, musíme si máknuť, lebo tu budeme trčať až do rána," hodil mi handru a sám sa hneď pustil do umývania jednej zo "slečiniek", ako sa sám vyjadril. Zamyslene som sa teda pustil do práce. Zaujímavé, že ani raz mi nevynadal do buzerantov, a ani raz sme sa nepohádali, podpichovali sme sa to áno, ale inak... je celkom priateľský. Asi má úpal alebo čo, predsa len bol dlho na tom slnku.

   "Bukvica, nerozjímaj, lebo tu budeme fakt do rána, nepotrebujem byť s tebou viac, ako je to nutné." Tak beriem späť, je úplne v pohode.

   "To vieš, snažím sa ťa nepretiahnuť, ale neviem, koľko vydržím ešte odolávať, tvoj zadok si o to fakt koleduje," povedal som a veľavravným pohľadom som si ho premeral.

   "A ty si koleduješ o kastráciu, čo?" uškrnul sa a ďalej sa venoval lešteniu kapoty.

   Prekvapene som si čupol ku kýbľu.

   Hej, to čo malo byť! Teraz mal zblednúť alebo sa zakoktať, alebo zahanbene sklapnúť a nie ma odrovnať! S hrôzou som si uvedomil, že teraz je ešte viac kúl, než zvyčajne. Je tak sakramentsky sexy, tie jeho vždy upravené vlasy teraz tak rozcuchané a... a koniec, do prdele! Musím sa upokojiť a sústrediť sa na niečo iné. Napríklad na... na to koleso... Je okrúhle... a pevné... ako jeho svaly a zadok, hmm...

    "Si v poriadku? Už dobrých päť minút si sa nepohol," ozval sa mi Filipov hlas pri uchu. Ochbožeochbože, je za mnou, kurva on je za mnou!

   Preglgol som: "Eh... N-nič mi..." Obrátil som sa na neho. Ihneď uväznil môj pohľad tým svojím a ja som sa cítil ako malá dvanásťročná naivka v dievčenskom románe (Niežeby som nejaký čítal, ale z počutia a... a tak. Chápete... Však?!). S tým rozdielom, že na to, čo som vzápätí urobil, by určite nemala gule. Nadržane som sa vrhol na jeho pery očakávajúc poriadnu do zubov (Prípadne do iných častí tela.).

   Vonku zahrmelo.

   Keď ani po pár minútach neprichádzal žiadny úder a jediná bolesť, ktorú som pociťoval, bola môj po slobode volajúci penis (Keby len po slobode! Perverzák jeden, to vlastne on za všetko môže!), začal som si dovoľovať viac. Blúdil som mu rukami pod tričkom a vychutnával som si, že sa môžem dotýkať svalov, o ktorých som toľko snil. Nebránil sa, ani keď som mu to prepotené tričko vyzliekol.

   Sadli sme si, pretože čupenie už bolo nepohodlné. Sklonil som sa k jeho hrudníku, aby som mohol ochutnať jeho pokožku. Voňala jeho potom. Jazykom som prešiel až k lemu riflí.

S potešením som zistil, že sa mu moje počínanie musí veľmi páčiť súdiac podľa jeho Juniora dožadujúceho sa pozornosti. Pomaly som mu rozopol rifle
a nakoniec som mu ich aj spolu so slipmi vyzliekol. Chcel som si jeho pýchu poriadne prezrieť, vychutnať si to, po čom som toľké mesiace túžil, no nateraz mi to nebolo dopriate.

   Filip ma zbavil oblečenia a dravo sa vrhol na moje pery.
Potom prerušil bozkávanie a to jeho chrapľavé Ošukaj ma... hneď! spolu s neuveriteľným vzrušením a šťastím ma privádzalo k mdlobám (Neopováž teraz omdlieť, ty cintľavka!)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama