Vystrašení 2 (2/2)

22. února 2011 v 22:55 | Momonika Q. |  Slash
   Na okraji vedomia som vnímal, aké besnenie živlov vonku začína.

  
   Zvalil som ho na zem nedbajúc, či nie je príliš studená alebo nepohodlná. Naslinil som si prsty a postupne som si ho pripravoval na svoj vpád.

   Sklonil som sa k jeho penisu, jazykom som ním prešiel odspodu až celkom k špičke a prstami som z neho vyšiel.

   Všetko to znášal bez jediného stonu. Jeho hruď sa rýchlo dvíhala a klesala a bolo počuť len jeho hlasný a plytký dych.

   "R- rýchlo, neser sa s tým toľko... Strč ho do mňa," dostal zo seba.

   "Ale keď prvý krát..."

   "Nie je to prvýkrát," prerušil ma.

Vyložil som si jeho nohy na ramená, nasmeroval som svoj penis na jeho vstup a prirazil som. Nad úplným významom toho, čo mi povedal, budem môcť porozmýšľať neskôr.

   Ovládol som sa, aby som nezačal hneď divoko prirážať, aj keď nechcel, aby som čakal, no aspoň chvíľku mu musím dať.

   Pocit, že som v ňom, ma opájal, strácal som aj tie posledné zvyšky mojej zvyčajnej napodobeniny zdravého rozumu, čo som mal.

   Stiahol okolo mňa svaly a ja som ako na povel začal prirážať. Sledoval som jeho tvár, ako sa mení pod vplyvom rozkoše. Tak kurevsky dokonalý pocit byť v ňom, mať ho pod sebou, byť dôvodom jeho vzrušenia, no proste ho šukať.

   Vyvrcholil som krátko po ňom, chvíľu som v ňom ešte ostal a vychutnával si dozvuky božského orgazmu, potom som z neho vystúpil a vzápätí zhaslo svetlo. Ocitli sme sa v čierno čiernej tme.

   Neviem ako on, ale ja mám panický strach z tmy od jednej nemenovanej udalosti. A panika sa prejavuje rôzne... niekto omdlie, niekto si cvrkne a... a niekto vrieska. No tak som zvreskol ako ženská, keď zbadá myš (Alebo ako chlap, keď zbadá pavúka?). Asi by som mal zájsť k psychiatrovi, mám málinko labilné nervy.

   Bože, niečo sa vedľa mňa pohlo! Aha, to bol Filip... (Ehm, stále trvám na tom málinko.)

   "Nevrieskaj, tam sa obleč a vypadnime odtiaľto."

   Poslúchol som a trocha sa upokojil.

   Nahmatal som čísla a vyťukával som kód, po tme to išlo ťažko. Niečo tu však nesedelo, tlačidlá nepípali, vlastne nešiel ani displej. Potom mi to došlo.

   "Kurva, nejde elektrika. Budeme musieť počkať, kým ju nahodia," povedal som zúfalo.

   "Zase raz sme v piči. Kurva. Prečo sa mi to vždy stane iba s tebou?" zanadával Filip.

   "Ja neviem, kurva, ja za to nemôžem! Mne sa to tiež stáva iba s tebou!" bránil som sa. Minule nás zamkli omylom na záchodoch v škole, potom v triede a teraz zas v tejto zkurvenej garáži.

   Stíchli sme. On sa snažil asi upokojiť a ja neomdlieť od strachu, čo sa mi veľmi nedarilo, keďže sa mi marilo, že z druhého konca garáže počujem niekoho brúsiť kosu.

   Natisol som sa na Filipa. "P- p- počuješ to?" vykoktal som zo seba čo najtichšie.

   "Uhm," prisvedčil.

   Tak to asi nebude halucinácia. Kurvakurvakurvakurva, nech je to len myš alebo potkan alebo
veverička alebo zajac alebo mačka alebo netopier... Ukľudni sa! Okej, som v pohode.

   Ostrenie kosy prestalo. Ozvali sa dva kroky, potom švihnutie a niečo dopadlo na zem. Začali plakať deti. Dve či tri? Tichý nárek ženy niekoho prosil, aby nezabíjal jej deti. Šmik a žena utíchla. Prestávka. Šmik. Šmik. Ostrenie. Šmik. Aj desivý krik detí ustal.

   Už je po všetkom, upokojoval som sa. Triasol som sa na celom tele. Skoro mi srdce vyskočilo z hrude, keď som zas začul ostrenie a potom kroky smerom k nám. Zakvačil som ešte silnejšie prsty do Filipa, zavrel som oči a oprel si čelo o jeho rameno. Vdychoval som jeho vôňu zmiešanú s jeho potom. Upokojovala ma. Prestal som sa sústrediť na kroky. (O chvíľu budem mať aj z nich panickú hrôzu, keď to pôjde takto ďalej.)

   "Nik, si v pohode? Už je to preč, aj elektrina ide," jemne ma pohladil po chrbte.

   Prikývol som a naťukal som kód. Filip otvoril dvere a vyšli sme von.

   "To vám trvalo, tá dnešná..." už sa začal dedo rozohňovať, potom mu pohľad padol na mňa a spýtal sa, "Nebodaj zaútočili? Ich energia sa mi nezdala taká silná..."

   S Filipom sme sa na seba krátko pozreli a zavrteli sme hlavami.

   "Tak, prečo potom vyzeráš ako polomŕtvy?" nešlo mu do hlavy.

   "Má troška slabé nervy vo vypätých situáciách," odpovedal za mňa Filip.

   "Panenka skákavá," zalomil rukami, " to mal kto podediť tie schopnosti!"

   "Dedo? Nechcel by si nám niečo vysvetliť?" spýtal som sa ho čo najslušnejšie. (V skutočnosti by som mu najradšej vykrútil krk, pretože očividne vedel, čo sa tam dialo, hnusný starý prašivý blázon.)

   "No, už by bolo aj načase, čo? Tak poďme domov, tam vám to všetko vysvetlím," pomädlil s rukami a krivkajúc zamieril do domu.

***

   "Takže si to zhrňme," povedal som už asi po stý raz to isté, "Zdedil som po tebe schopnosti, ktoré vyhľadávajú miesta, na ktoré sú naviazaní duchovia. Schopnosť, čo mám je len polovica pôvodnej schopnosti, ktorá bola rozdelená. Preto majú schopnosti tendenciu vyhľadať sa a spojiť sa.
   Druhá schopnosť je vlastne o tom, že sa pomocou nej prežije udalosť, najčastejšie vražda, ktorá sa na danom mieste stala, a tak sa očistí to miesto a oslobodia sa duchovia. A túto druhú schopnosť má Filip.
    Ale stále nechápem, ako sa k nej dostal on a načo je dobré oslobodzovať duchov a očisťovať miesta."

   "Ako som povedal, schopnosti sa navzájom nájdu a ich držitelia vo väčšine prípadov ostanú spolu, majú deti a tým sa zabezpečuje dedenie jednej polovice schopnosti, pričom druhá polovica potom putuje po svete a hľadá vhodného držiteľa. Potom obe navádzajú svojich držiteľov k sebe a celý cyklus sa opakuje," zopakoval mi to pokojne. (V tomto sa nejako moc vyžíval.)

   "A ten význam?" nedal som si pokoj. Dedo pokrčil ramenami: "Občas sú duše nebezpečné pre živých, ale inak netuším, na čo to je dobré. Ale keď ignoruješ signály, stále vás schopnosti budú ťahať k sebe, aby vás prinútili vykonať očistu miesta. Takže zistíte, že je oveľa jednoduchšie vykonať raz za čas očistu, ako sa tomu neustále brániť."

   "Keby som to nezažil na vlastnej koži," prehovoril Filip, "a toto by ste mi tu začali hovoriť, povedal by som si, že vám začína šibať alebo prinajmenšom ste si voľačo museli šľahnúť. Kurva, ja nechcem mať nejaké vydrbané schopnosti. A už vôbec nechcem byť s týmto tu na celý život."

   "Dávaj si pozor na jazyk, nestrpím vulgarizmy a ani osočovanie môjho vnuka, aj keď nie veľmi vydareného, ale stále je to moja krv," zagánil na Filipa dedo.

   "Hej! Aký nevydarený vnuk! Ty ma viac osočuješ než on!" protestoval som, "A tiež s ním nechcem byť na furt!"

   "Dnešná mládež je nahluchlá, nepozorná, ignorantská, arogantná a..."

   "Dobre, k veci, poprosím," prerušil som ho.

   "Hovoril som, že vo väčšine prípadov, nie vo všetkých, ostanú držitelia spolu. Takže môžete dúfať, že vy ste výnimka."

   "Sme," povedali sme jednohlasne.

   Dedo sa zachechtal a zavelil: "Jasné a teraz zmiznite drichmať, vy darmožráči. Zajtra vstávate skoro ráno, robota volá!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 B-kay :) B-kay :) | Web | 28. února 2011 v 19:07 | Reagovat

Tak takto som sa už dlho nenasmiala :D . Ten vzťah ich dvoch...to je proste niečo neskutočné :D , duufam, že tu bude čo najskôr pokračovanie , teraz som zhltla všety štyri časti naraz :)skvelééé

2 momonika momonika | Web | 28. února 2011 v 22:44 | Reagovat

[1]:Jéé, B-kay! :D Ďakujem, ďakujem. Som rada, že sa ti to páčilo. :) A o pokračovanie sa pokúsim, ale asi to nebude tak skoro, škola, moja lenivosť a tak... :D
A na tvoju skvostnú poviedku si musím nájsť čas, zanedbávam ju. :-?

3 B-kay :) B-kay :) | Web | 1. března 2011 v 13:33 | Reagovat

:-D to nevadíí, i tak som rada, že sa ti páči a moooc sa teším na pokračovanie tohto tu, je to skveléé ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama