Na rázcestí

26. července 2011 v 22:25 | Momonika Q. |  Femslash
Double drabble^^



Hnedé oči sa jej zaliali slzami, keď som jej oznamovala, že nepôjdeme na tú istú strednú, že som nakoniec podľahla argumentom moje matky.

"Ale veď si hovorila, že tam pôjdeme spolu. Sľúbili sme si to," s plačom vstala a zamierila k oknu, aby nikto z triedy nezbadal jej slzy. Automaticky som ju nasledovala, nechcela som, aby plakala kvôli mne, ale nevedela som, ako ju upokojiť. Pripadala som si ako kus kameňa, ako socha. Nehybná, mĺkva a vo vnútri s mrazivým prázdnom. Možno preto, že ja už som sa vyplakala. Keď mi prišlo, že ma prijali aj na gymnázium, keď ma mama nakoniec presvedčila. Plakala som a mama nechápala. Cítila som sa ako zradca, chcela som ísť tam, kam ona, bola som ochotná vzdať sa "kvalít" gymnázia kvôli nej, celý rok som bola presvedčená, že na strednú pôjdeme spolu a nakoniec... nakoniec ma zlomilo mamine naliehanie.

"Ale stále budeme chodiť von a tak, však?" spýtala sa ešte stále trocha plačlivo.

"Určite," usmiala som sa, "predsa sa len tak neprestaneme vídať."

Ale už vtedy sme zrejme tušili, že to tak nebude, preto to bolo také ťažké.

Naše cesty sa rozišli, ale našťastie nie celkom, párkrát za rok sa predsa len pretnú. Ale už to nie je to, čo to bývalo, ale aj za to málo som vďačná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 B-kay :) B-kay :) | Web | 1. srpna 2011 v 23:41 | Reagovat

Dalšie podarené dielko :). Síse trošku smutné, ale veľmi pekné :)

2 momonika momonika | Web | 2. srpna 2011 v 11:18 | Reagovat

[1]: Ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama