Polnočné vyznanie

20. července 2011 v 12:18 | Momonika Q. |  Femslash
Poviedka nie je tak úplne na tému Začiatok, ale predsa len sa tam čosi také trocha mihne.
Je to femslash, čiže ak sa niekomu nepáči vzťah dvoch žien, urýchlene nech prchá z tohto blogu bez poznámok.
Začiatok poviedky je... je oničom, zvyšok by mohol byť obstojný. :D
Ak vás teda nič neodradilo hor sa do čítania.



Polnoc. Ovzduším, konečne trocha dýchateľným, sa nieslo hlasné cvrlikanie vytrvalého hmyzu.

Ležali na deke a mlčky pozorovali hviezdnatú oblohu. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzeralo. Obe však boli ponorené vo svojich zmätených myšlienkach a pocitoch.

Bol to krásny deň. Vymýšľali hlúposti, smiali sa, neskôr už na všetkom a neustále, nenápadne pozorovali jedna druhú a niekedy aj celkom nápadne, ale ako keby mimochodom.

Mia sa otočila, aby mohla vidieť na Leu. Tá jej pohľad opätovala. Usmiali sa a chvíľu na seba hľadeli, akoby sa snažili zistiť, na čo tá druhá myslí.

Lea sa však zrazu začala smiať a jej rozkošný smiech nakazil aj jej kamarátku, ostatne ako po každé. Jej smiechu jednoducho nevie odolať.

"Čomu sme sa smiali?" spýtala sa jej, keď sa trocha upokojili.

"Neviem," odvetila s úsmevom na tvári a nachvíľu sa odmlčala, potom pokračovala, "Len... som šťastná ako už dlho nie. Vlastne nie som si istá, či som bola niekedy takto šťastná. Je mi s tebou tak krááásne." S pohľadom upretým na hviezdy sa znova zasmiala, len krátko, so sotva počuteľným zúfalstvom. Dievča... pravdepodobne je zamilovaná do dievčaťa!

"Naozaj?" spýtala sa jej Mia prekvapene.

Lea stočila pohľad na svoju spoločníčku, "Je to divné?"

"Nie, teda... Aj ja to tak cítim," odvetila jej Mia ticho. Posadila sa, nohy si pritiahla k sebe a hlavu si položila na kolená, tak aby videla na Leu. Čo teraz? Myslela to tak, ako to myslela ona?

"Chceš ma pobozkať?" vyrušila ju zo zamyslenia otázka, ktorá ju však zákerne vtiahla do ďalšieho rozboru situácie. Chce, tým si je tak istá, ako že je Zem placka! Eh?! Jednoducho...Túži po tom celý deň. Dotknúť sa... ochutnať jej prekrásne pery, ktoré ju až zázračne priťahujú. Ach, ale keby túžila len po jej perách!

Čo má spraviť? Priznať sa, zapierať alebo sa hrať, že nachvíľu ohluchla?

Možno by jej v rozhodovaní pomohlo, keby si všimla Lein pohľad, ktorý na ňu upierala a ktorý hovoril, že by bola pobozkaná veľmi, veľmi rada.

"Mia?" ozval sa Lein hlások až prekvapivo blízko pri nej. Zdvihla hlavu a ocitla sa len kúsok od jemnej tváričky svojej priateľky. Už nebolo úniku alebo si to aspoň nahovorila, aby nejako mohla ospravedlniť svoje konanie. Rozhodne si ju pritiahla k sebe a pritisla svoje nedočkavé pery na jej, tak hebko vyzerajúce a priam volajúce ´Ochutnaj nás!´.

Spojenie, sprvu skúmavé a váhavé, lebo rozhodnosť s akou si ju pritiahla k sebe, vyprchala ako lacná voňavka, len čo sa konečne dotkla jej pier; sa prehĺbilo do vášnivého bozku. Trvalo niekoľko minút, kým boli ochotné sa vzdať toho, po čom toľko tajne túžili.

Lea si zahryzla do spodnej pery, aby zakryla šťastný úsmev, ktorý sa snažil prebrať vládu nad jej tvárou. Naozaj chcú tak radikálne zmeniť svoje životy? Je toto začiatok prekrásnej a snáď trvalej etapy života? Alebo je to jednoducho iba touto chvíľou? Nie, teraz nebude nad ničím premýšľať, nepokazí si tento deň, hoci podľa hodín už skončil. Ráno múdrejšie večera, nie je tak?

Aj keď ten bozk... ten bozk ju utvrdil v tom, že jej chce patriť, chce aby sa jej dotýkala a aby sa jej ona mohla tiež. Teraz je tá správna chvíľa...

"Miluj sa so mnou," povedala jemne ale pevne.

Mie, ktorá práve zaháňala smäd pozostatkami minerálky, zabehlo a začala kašlať. Lea ju okamžite kriesila, vydýchla si, až keď sa Miin kašeľ zmenil na smiech.

"To vôbec nie je na smiech, mohla si sa zadusiť!" vyčítala jej ustarostene. Utrela jej slzy, ktoré jej vyhŕkli, keď sa snažila chytiť dych.

"Ale nezadusila, hoci by to bola vtipná smrť."

"Ani nie," zamračene si vynútila objatie, "Skoro som ťa zabila!"

"Ale no tak, nič sa nestalo a určite by si nebola na vine ty, ale moja neschopnosť," zasmiala sa a popri tom ju upokojujúco hladila po vlasoch.

Ľahla si s ňou znova na deku, neustávajúc v jej hladení. Lea sa k nej tesnejšie pritisla, prisala svoje pery na jej krk a nežne láskala jej bledú pokožku. Ešte chvíľu sa s ňou hrala, kým neucítila, že príjemné hladenie ustalo. Pozrela sa na Miu, aby zistila, čo sa deje. Zaspala, ona zaspala, neuveriteľné! Potichu sa tomu zasmiala. Ale musí uznať, že to bol vyčerpávajúci koniec a vlastne aj začiatok dňa.

Schúlila sa teda k nej a nechala sa uspať jej pravidelným dychom.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Drak Drak | Web | 21. července 2011 v 19:30 | Reagovat

;-)

2 Seiriel Seiriel | Web | 21. července 2011 v 21:40 | Reagovat

Moc pěkné to je... :)

3 momonika momonika | Web | 21. července 2011 v 22:01 | Reagovat

[1]: :-)

[2]: Ďakujem. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama